Tofu porazilo mäso aj syry. Rebríček najlepších zdrojov bielkovín prekvapil
Ktoré potraviny sú najlepším zdrojom bielkovín? Odpoveď nemusí byť taká jednoznačná, ako sa na prvý pohľad zdá. Vedec Chris Macdonald z Cambridgeskej univerzity vytvoril nový systém hodnotenia, ktorý porovnáva potraviny podľa ich vplyvu na zdravie, životné prostredie, cenovej dostupnosti a možnosti zaobstarať si ich. Víťazom sa stalo tofu, zatiaľ čo na poslednom mieste skončili obľúbený syr čedar a jahňacie mäso.
Macdonald vo svojom výskume hodnotil 20 bežne konzumovaných potravín bohatých na bielkoviny. Výsledky ukázali výrazný rozdiel medzi rastlinnými a živočíšnymi zdrojmi. V najlepšie hodnotenej pätine potravín sa nachádzali výlučne rastlinné produkty. Naopak, všetky potraviny z najhoršie hodnotenej pätiny boli živočíšneho pôvodu.
Nový systém hodnotenia vznikol ako reakcia na nedostatky existujúcich rebríčkov a označení potravín. Tie sa často sústreďujú len na jednu vlastnosť výrobku, napríklad jeho výživovú hodnotu alebo environmentálnu stopu. Takýto prístup však podľa autora nemusí poskytnúť dostatočný obraz o celkových dôsledkoch výberu potravín.
Macdonald preto spojil viacero ukazovateľov do jedného hodnotiaceho rámca. Okrem zdravotných aspektov zohľadnil aj environmentálne dôsledky výroby, cenu a dostupnosť jednotlivých zdrojov bielkovín. Cieľom je umožniť spotrebiteľom komplexnejšie porovnávať potraviny a lepšie porozumieť dôsledkom svojich rozhodnutí. Samotný obsah bielkovín totiž podľa tohto prístupu nie je jediným kritériom, podľa ktorého by sa mala posudzovať ich kvalita ako súčasti jedálnička.
Víťazom medzi jednotlivými potravinami sa stalo tofu, ktoré získalo 20 bodov. Na poslednom mieste skončilo jahňacie mäso s 10 bodmi. Najlepšie si viedli rastlinné zdroje bielkovín. Všetky potraviny, ktoré sa umiestnili v najlepšie hodnotenej pätine rebríčka, boli rastlinného pôvodu – tofu, fazuľa, šošovica a chia semienka. Naopak, v najhoršie hodnotenej pätine sa ocitli výlučne živočíšne zdroje bielkovín: mozzarella, čedar, vajcia a jahňacie mäso.
Autor upozorňuje, že informácie o jednotlivých vlastnostiach potravín môžu byť užitočné, no pri samostatnom posudzovaní nezachytávajú všetky súvislosti. Komplexnejšie hodnotenie má preto pomôcť spotrebiteľom orientovať sa v rozdieloch medzi výrobkami a lepšie posúdiť ich celkový dosah.
„Cieľom komplexného skóre nie je vytvoriť nové označenie, ale podporiť nové chápanie súvislostí, ktoré nám umožní lepšie vidieť realitu systémov, ktoré svojimi rozhodnutiami podporujeme,“ uvádza sa v štúdii.
Macdonald zároveň zdôrazňuje, že výber zdrojov bielkovín má aj širší rozmer. Podľa neho súvisí nielen so zdravím jednotlivca, ale aj s prístupom k zvieratám, ochranou planéty a zodpovednosťou voči budúcim generáciám.
Nová štúdia nadväzuje na prácu Chrisa Macdonalda v organizácii Better Protein Institute. Tá sa venuje aj otázkam, aké množstvo bielkovín ľudia potrebujú na dosiahnutie optimálnych zdravotných výsledkov, ako možno účinnejšie meniť spotrebiteľské návyky a do ktorých alternatívnych zdrojov bielkovín sa oplatí investovať. Výskum tak rozširuje diskusiu o tom, ako si vyberať potraviny nielen podľa ich výživového zloženia, ale aj podľa širších zdravotných, ekonomických a environmentálnych súvislostí.
Výsledok neznamená, že každá rastlinná potravina je automaticky zdravšia než každá živočíšna. Rebríček vychádza z konkrétneho systému hodnotenia, ktorý spája viacero kritérií. Pri interpretácii výsledkov je preto vhodné odlišovať celkové skóre potraviny od jej samostatnej výživovej hodnoty.
