Môže byť KDH proti Smeru a zároveň s ním občas súhlasiť? Spor Karasa s Mikloškom ukázal, kde je problém
Podpredseda KDH Viliam Karas v nedeľnej relácii STVR pri téme pomoci Ukrajine súhlasil so zámerom vlády nezapojiť Slovensko do novej pôžičky pre východného suseda v sume 70 miliárd eur. To nahnevalo poslanca Národnej rady za KDH Františka Mikloška, ktorý uviedol, že pri slovách podpredsedu hnutia išlo o jeho osobný názor a v predsedníctve ani v poslaneckom klube sa o tejto téme nediskutovalo.
„To znamená, že on týmto smerom rozmýšľa, toto je jeho predstava,“ doplnil Mikloško s tým, že Karas tak vyjadril svoje videnie, ktoré je aj videním trojice strán súčasnej vládnej koalície.
Kritikou neostal len pri jeho postoji k Ukrajine. Mikloško odmieta aj predstavu, že by Karas v budúcnosti viedol hnutie. „Je pre mňa vylúčené, aby niekto takýto bol predseda KDH,“ vyhlásil. O zisk predsedníckeho postu sa podľa neho usiluje odkedy sa stal súčasťou hnutia a navyše v poslednom období komunikuje a spolupracuje s predsedom strany Konzervatívci – Kresťanská únia Milanom Krajniakom.
Karas svoje stanovisko obhajuje potrebou zohľadňovať stav verejných financií. „Za iných okolností by som podporil aj poskytnutie pôžičky Ukrajine. Dnes si však musíme priznať, že naše verejné financie nám takýto priestor nedávajú,“ reagoval na kritiku na sociálnej sieti.
Odmietol tiež, že by sa týmto vyjadrením približoval k Smeru. „Kritiku Mikloška rešpektujem, ale odmietam jeho tvrdenia o mojom približovaní sa k Smeru. To, že mám v jednej konkrétnej otázke iný názor ako pán Mikloško, neznamená, že sa politicky približujem k vládnym stranám,“ dodal.
K sporu medzi kolegami z poslaneckého klubu KDH sa vyjadril i predseda hnutia Milan Majerský. „Ako predseda sa budem touto záležitosťou zaoberať vo vnútri hnutia. Nepovažujem za správne ani potrebné riešiť rozdielne názory medzi kolegami prostredníctvom médií,“ uviedol.
Sporné spojenectvá
Na poslednom sneme hnutia, ktorý sa konal v marci tohto roku, delegáti schválili uznesenie, podľa ktorého KDH po najbližších parlamentných voľbách nepôjde do vlády so stranami súčasnej koalície – Smerom, Hlasom a SNS. Záväzok však neznamená, že sa s vládnymi stranami nezhodnú pri konkrétnych návrhoch. Jedným z najvýraznejších príkladov bola minuloročná zmena ústavy, ktorú podporila väčšina poslancov KDH. Za vládnu novelu hlasovalo deväť z jedenástich členov klubu. František Majerský a František Mikloško sa hlasovania nezúčastnili.
Povolebnú spoluprácu Smeru a KDH napriek uzneseniu pripúšťajú aj politológovia. Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied uviedol, že Smer sa bude usilovať o spoluprácu s KDH. Miroslav Řádek z Trenčianskej univerzity zasa medzi možnými povolebnými scenármi vidí tesnú väčšinu Smeru, Republiky a KDH.
Rozhodnutie nemusí byť záväzok
Politológ Miroslav Řádek nepovažuje uznesenie o odmietnutí povolebnej spolupráce so Smerom, Hlasom a SNS za definitívnu prekážku prípadných rokovaní. „Rozhodnutie KDH považujem za deklaratívne. Aj v minulosti existovali politické strany, ktoré sa vymedzovali voči iným stranám a napokon s nimi tvorili vládnu koalíciu,“ upozorňuje.
Podľa neho majú členovia, sympatizanti aj voliči KDH na Smer rozdielne názory. „KDH môže mať blízko k Smeru v kultúrno-etických otázkach a možnosti ich spolupráce tu potvrdzuje hlasovanie o dvoch pohlaviach pri minuloročnej novele ústavy,“ pripomína politológ. Samotný spor medzi Karasom a Mikloškom vníma ako autentický názorový konflikt, nie iba ako premyslenú stratégiu na oslovenie rôznych skupín voličov. „KDH tým potvrdzuje, že nie je uniformné hnutie ani politickou silou jedného názoru alebo človeka,“ myslí si.
