Bežný krvný test môže naznačiť riziko demencie o mnoho rokov vopred. Dôležitý je jeden parameter
Ľudia s nezvyčajne nízkou alebo vysokou hladinou hemoglobínu mali v rozsiahlej štúdii vyššie riziko rozvoja demencie počas nasledujúcich rokov. Vedci však upozorňujú, že výsledky nepreukazujú priamu príčinnú súvislosť a samotná hladina hemoglobínu nie je spoľahlivým nástrojom na predpovedanie ochorenia.
Demencia je vo svete na vzostupe a Slovensko nie je výnimkou. Podľa odhadov s ňou žije u nás viac ako 84-tisíc ľudí a očakáva sa, že toto číslo bude narastať.
Výsledky bežného krvného testu môžu obsahovať informácie, ktoré súvisia aj s dlhodobým zdravím mozgu. Naznačuje to výskum predstavený na kongrese Európskej akadémie neuropsychofarmakológie (ECNP) v Mníchove a publikovaný v odbornom časopise Journal of Alzheimer’s Disease.
Vedci sa zamerali na hemoglobín, bielkovinu v červených krvinkách, ktorá zabezpečuje prenos kyslíka v tele. Zistili, že ľudia s najnižšími aj najvyššími hodnotami tejto látky mali vyššie riziko vzniku demencie než účastníci referenčnej skupiny.
Do výskumu zaradili 316 542 dospelých obyvateľov Južnej Kórey vo veku najmenej 40 rokov, ktorí v rokoch 2004 až 2005 absolvovali preventívnu zdravotnú prehliadku. Ich zdravotný stav následne sledovali prostredníctvom údajov národného systému zdravotného poistenia až do konca roka 2019, teda počas obdobia, ktoré mohlo dosiahnuť 15 rokov.
Účastníkov rozdelili do piatich skupín podľa hladiny hemoglobínu. V porovnaní s referenčnou skupinou mali ľudia z najnižšej pätiny o 16 percent vyššie riziko vzniku demencie bez ohľadu na jej typ. U ľudí z najvyššej pätiny bolo riziko vyššie o sedem percent.
Pri Alzheimerovej chorobe sa zvýšené riziko prejavilo predovšetkým u ľudí s najnižšou hladinou hemoglobínu, ktorí mali riziko vyššie o 14 percent. Pri vaskulárnej demencii bolo riziko v skupine s najnižšími hodnotami vyššie o 19 percent a v skupine s najvyššími hodnotami sa zvýšilo o 18 percent. Výskumníci zaznamenali výraznejšie a konzistentnejšie súvislosti u žien než u mužov.
Hemoglobín zabezpečuje prenos kyslíka z pľúc do tkanív a orgánov vrátane mozgu. Jeho nízka hladina sa často spája s anémiou, ktorá môže mať rôzne príčiny. Nezvyčajne vysoké hodnoty môžu súvisieť napríklad s fajčením, dehydratáciou, ochoreniami pľúc alebo srdca či s ďalšími zdravotnými problémami.
Podľa hlavného autora štúdie, doktora Hyun Soo Kima z Lekárskej fakulty Univerzity Dong-A v juhokórejskom Pusane, výsledky naznačujú, že nezvyčajné hodnoty hemoglobínu môžu byť ukazovateľom širšej zdravotnej zraniteľnosti, ktorá súvisí aj so zdravím mozgu. „Zistenia nedokazujú, že samotný hemoglobín spôsobuje demenciu. Naznačujú však, že jeho nezvyčajné hodnoty môžu byť viditeľným ukazovateľom celkového zdravotného stavu, ktorý je dôležitý aj pre zdravie mozgu,“ uviedol Kim.
Autori zdôrazňujú, že išlo o observačnú štúdiu, ktorá dokáže odhaliť súvislosti, ale nedokáže potvrdiť, že jeden faktor priamo spôsobuje druhý. Nie je preto jasné, či nezvyčajná hladina hemoglobínu prispieva k rozvoju demencie, alebo či obe súvisia s ďalšími zdravotnými problémami. Vedci pripúšťajú aj možnosť, že skoré, ešte nediagnostikované procesy spojené s demenciou môžu ovplyvňovať výživu, telesnú hmotnosť či celkovú kondíciu človeka a nepriamo sa podieľať na vzniku anémie.
Kim upozornil, že výsledky nemožno považovať za odporúčanie užívať železo, zvyšovať hladinu hemoglobínu alebo sa ju snažiť znižovať s cieľom predchádzať demencii. Nezvyčajný výsledok krvného testu by mal človek konzultovať s lekárom, ktorý môže posúdiť jeho príčinu a prípadnú potrebu ďalších vyšetrení.
Výsledky komentovala aj doktorka Lindsey Sinclairová z Univerzity v Southamptone, ktorá sa na výskume nepodieľala. Podľa nej pribúdajú dôkazy o úzkom prepojení telesného a duševného zdravia a rastie záujem o možnosti, ako v strednom veku podporiť zdravie mozgu a znížiť riziko demencie v neskorších rokoch života. Zdôraznila však, že na potvrdenie súvislosti medzi hladinou hemoglobínu a demenciou v rôznych skupinách obyvateľstva sú potrebné ďalšie štúdie.
