Nemecký priemysel stráca pracovné miesta, automobilový sektor patrí medzi najzasiahnutejšie
V nemeckých priemyselných podnikoch pracovalo na konci roka 2025 o 496-tisíc ľudí menej ako na konci roka 2018. Vyplýva to zo štúdie drážďanskej pobočky ekonomického inštitútu Ifo, ktorú zverejnili 19. októbra. Pokles zamestnanosti tak predstavuje 7,1 percenta.
Ešte výraznejší úbytok zaznamenal automobilový sektor. Výrobcovia áut a ich dodávatelia mali na konci sledovaného obdobia o 123 500 zamestnancov menej, čo znamená pokles o 13 percent. Z odvetvia tak zmizlo približne každé ôsme pracovné miesto. Nejde pritom iba o samotné automobilky, ale aj o rozsiahlu sieť spoločností, ktoré im dodávajú komponenty a technológie.
Pokles zasiahli viacero odvetví
Znižovanie zamestnanosti postihlo veľkú časť nemeckej priemyselnej základne. Výrobcovia kovových produktov prišli o 115 600 zamestnancov a strojárske podniky o ďalších 64 500. Spolu s automobilovým priemyslom sa tieto tri odvetvia podieľali na približne 60 percentách celkového poklesu priemyselnej zamestnanosti.
Skutočný rozsah úbytku pracovných miest súvisiacich s priemyselnou výrobou však môže byť ešte väčší. V sektore agentúrneho zamestnávania totiž ubudlo 243-tisíc pracovníkov, pričom mnohí z nich pôsobili práve vo výrobe a často v automobilkách. Keďže štatistiky ich zaraďujú medzi zamestnancov personálnych agentúr a nie priemyselných podnikov, nie sú zahrnutí v základnom údaji o poklese priemyselnej zamestnanosti. Po zohľadnení tejto skupiny Ifo odhaduje širší úbytok pracovných miest v priemysle približne na 628-tisíc.
Jednou z príčin je slabnúca konkurencieschopnosť
Podľa ekonóma Joachima Ragnitza môže byť jednou z hlavných príčin slabnúca konkurencieschopnosť nemeckých výrobcov, najmä voči Číne. Nemecké podniky čelia rastúcemu tlaku zahraničných konkurentov, čo sa premieta aj do ich rozhodnutí o výrobe a zamestnanosti.
Zatiaľ čo tradičné priemyselné odvetvia znižujú počet pracovníkov, nové pracovné miesta vznikajú predovšetkým v službách. Od konca roka 2018 do konca roka 2025 ich v tomto sektore pribudlo viac ako 2,2 milióna, najmä v zdravotníctve, sociálnych službách a verejnej správe.
Zmena štruktúry zamestnanosti však automaticky neznamená, že nové pracovné miesta dokážu nahradiť ekonomický význam tých, ktoré zanikajú v priemysle. Výroba má totiž zásadný význam pre export, technologický vývoj aj produktivitu nemeckého hospodárstva.
Vývoj v Nemecku je varovaním aj pre Slovensko
Dianie v Nemecku predstavuje varovanie aj pre Slovensko. Domáce automobilky a stovky dodávateľských spoločností sú súčasťou európskych výrobných reťazcov, v ktorých zohrávajú nemeckí výrobcovia kľúčovú úlohu. Slovenské podniky pritom nedodávajú komponenty iba domácim automobilkám, ale aj výrobným závodom v zahraničí.
Ak budú nemecké automobilky pokračovať v obmedzovaní výroby alebo investícií, tlak sa môže preniesť aj na slovenských producentov dielcov a technológií. Slabší dopyt po komponentoch môže ovplyvniť objem zákaziek, využitie výrobných kapacít aj rozhodovanie o budúcich investíciách. Neznamená to automatické prepúšťanie, zvyšuje to však neistotu dodávateľských spoločností.
Výsledky štúdie zároveň naznačujú, že nejde iba o krátkodobé výkyvy spôsobené slabším dopytom. Sedemročný pokles zamestnanosti poukazuje na širšie zmeny v štruktúre nemeckého hospodárstva, v ktorom tradičné priemyselné odvetvia postupne strácajú svoju doterajšiu váhu.
Pre krajiny výrazne závislé od automobilovej výroby vrátane Slovenska je preto dôležité nielen sledovať vývoj nemeckého trhu, ale aj posilňovať konkurencieschopnosť vlastných výrobcov a ich schopnosť získavať nové zákazky.
