Už dvojročné deti pozerajú príliš veľa rozprávok. Takto na to reaguje ich mozog
Dvojročné deti v Anglicku sledujú televíziu, videá alebo iný digitálny obsah v priemere dve hodiny denne. To je dvojnásobok odporúčaného denného času pri obrazovkách, vyplýva z výskumu vedeného University College London (UCL).
Podľa údajov zo štúdie Children of the 2020s súvisí vyšší čas strávený pri obrazovkách s horším rozvojom jazyka a častejším výskytom emocionálnych a behaviorálnych problémov u detí. Prvá veľká národná štúdia sledujúca deti od narodenia po dvoch desaťročiach zároveň ukazuje, že deti z rodín, ktoré čelia náročnejším sociálnym a ekonomickým podmienkam, trávia pri obrazovkách viac času než deti zo zvýhodnenejších rodín.
Výskum si objednalo britské ministerstvo školstva. Vedci z UCL Psychology and Language Sciences a UCL Centre for Longitudinal Studies analyzovali údaje od viac ako 4 700 rodičov dvojročných detí v Anglicku.
V rokoch 2023 – 2024 rodičia odpovedali na otázky o domácom prostredí, v ktorom sa dieťa učí, o čase strávenom pri obrazovkách a o jeho emóciách a správaní. Zároveň poskytli informácie o vlastnej situácii vrátane duševného zdravia a absolvovali test, ktorý meral slovnú zásobu ich dieťaťa.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča deťom vo veku od 2 do 4 rokov najviac jednu hodinu času pri obrazovkách denne.
Takmer všetky dvojročné deti zapojené do výskumu (98 %) používali obrazovky počas bežného dňa. V priemere pri nich strávili 129 minút denne. Odporúčanie WHO – teda maximálne jednu hodinu denne – dodržalo iba 34 % detí.
Pätina dvojročných detí tiež pravidelne hrávala počítačové hry.
Päť hodín pri obrazovke, výrazne menšia slovná zásoba
Deti, ktoré trávili pri obrazovkách najviac času – v priemere päť hodín denne – dosahovali v testoch slovnej zásoby horšie výsledky než deti s najnižším časom pri obrazovkách, ktoré ich používali v priemere 44 minút denne.
Napríklad deti s najvyšším časom pri obrazovkách dokázali v priemere pomenovať 53 % z 34 testovaných slov, zatiaľ čo deti s najnižším časom pri obrazovkách zvládli 65 % slov.
Tento rozdiel pretrvával aj po zohľadnení ďalších faktorov, ako sú príjem a vzdelanie rodičov.
Čas pri obrazovkách súvisel aj s duševným zdravím detí. Dvojročné deti, ktoré trávili pri obrazovkách najviac času, mali viac než dvojnásobnú pravdepodobnosť výskytu určitých emocionálnych a behaviorálnych ťažkostí v porovnaní s deťmi, ktoré ich používali najmenej.
Takéto ťažkosti sa vyskytovali u 39 % detí s najvyšším časom pri obrazovkách, v porovnaní so 17 % detí s najnižším časom.
Výrazné rozdiely vedci zaznamenali aj podľa ekonomickej situácie rodín. Deti z rodín s najnižšími príjmami trávili pri obrazovkách takmer dvakrát viac času než deti z najbohatších rodín: najnižšia príjmová skupina 179 minút denne, najvyššia príjmová skupina 97 minút denne.
Rozdiel bol aj v čítaní. Rodičia z najbohatších rodín boli viac než dvakrát častejšie tí, ktorí svojim deťom každý deň čítali – 77 % oproti 32 % rodičov z najmenej majetných domácností.
Deti rodičov, ktorí uvádzali príznaky depresie, trávili pri televízii, videách, digitálnom obsahu alebo počítačových hrách v priemere 182 minút denne. U detí rodičov bez príznakov depresie to bolo 135 minút.
Čítanie, kreslenie a spoločná hra deťom prospievajú
Výskumníci zároveň našli pozitívnu súvislosť medzi rozvojom jazyka a aktivitami, pri ktorých sa rodičia s deťmi aktívne zapájajú – napríklad čítaním príbehov, spoločnou hrou, kreslením alebo maľovaním.
Deti, ktorých rodičia sa týmto stimulujúcim a interaktívnym aktivitám venovali najčastejšie, dokázali v teste pomenovať až 74 % slov.
U detí, ktorých rodičia sa týmto aktivitám venovali najmenej, to bolo iba 44 % slov.
Vedci však upozorňujú, že výskum nedokazuje, že samotný čas pri obrazovkách tieto rozdiely spôsobuje. Štúdia napríklad zatiaľ podrobne nesledovala, aký obsah deti pozerali ani to, či obrazovky sledovali samy alebo spolu s rodičmi či inými ľuďmi.
Aj tieto faktory môžu byť dôležité. Vedci ich chcú podrobnejšie skúmať v ďalších etapách výskumu.
