Tínedžeri strávili tri minúty s koňmi a oslíkmi. To, čo nasledovalo, všetkých prekvapilo
Už tri minúty strávené s miniatúrnymi koňmi a oslíkmi zlepšili náladu tínedžerov. Adolescenti, ktorí dokázali čítať reč tela zvierat, pociťovali menší smútok a osamelosť.
Kontakt so zvieratami môže v ľuďoch vyvolávať pocit väčšieho pokoja a zmierňovať osamelosť či úzkosť. Nová štúdia University of California, Davis však ukazuje, že pri týchto interakciách zohrávajú aktívnu úlohu aj samotné zvieratá.
Tínedžeri, ktorí si všímali signály v reči tela zvierat, zaznamenali výraznejší pokles pocitov osamelosti a smútku — a to dokonca aj v prípade, keď sa zviera rozhodlo od nich odísť.
Výsledky štúdie, publikovanej vo vedeckom časopise Scientific Reports, prinášajú nový pohľad na to, ako by sa mohli programy využívajúce kontakt so zvieratami navrhovať tak, aby prospievali ľuďom aj zvieratám.
„Naša práca prináša krásnu možnosť, že keď zlepšíme samotnú interakciu zo strany zvieraťa, môže to byť súčasťou toho, čo ju zlepšuje aj pre nás,“ uviedla Rebecca Calisi Rodríguez, docentka neurobiológie, fyziológie a správania na UC Davis a riaditeľka Green Care Lab.
Vedci skúmali obe strany kontaktu človeka so zvieraťom
Väčšina predchádzajúcich výskumov programov so zvieratami sa sústreďovala najmä na to, aké výhody prinášajú ľuďom, pričom zvieratá považovala skôr za pasívnych účastníkov.
Vedci z UC Davis však upozorňujú, že pri kontakte človeka so zvieraťom sa navzájom sledujú a reagujú na seba obe strany.
Do štúdie zapojili 61 tínedžerov a skupinu zachránených miniatúrnych koní a somárikov. Každý dospievajúci strávil so zvieratami tri minúty. V skupine boli dva miniatúrne kone, Olivia a Randy, a dva miniatúrne somáriky, Mary a Memphis.
Polovica účastníkov mala zvieratá jemne hladkať po chrbte. Druhá polovica ich mala energickejšie škriabať na krku — podobne, ako sa kone a somáre navzájom „čistia“.
Tínedžerov zároveň naučili rozpoznávať dva signály správania zvierat: krútenie pier ako signál potešenia alebo príjemného pocitu a odchádzanie ako signál, že zviera chce viac priestoru.
Zvieratá „hlasovali“ za škrabkanie na krku
Podľa pozorovaní tínedžerov zvieratá krútili perami počas 75 % interakcií so škrabaním na krku, zatiaľ čo pri hladkaní to bolo 48 %.
Naopak, zvieratá odišli počas 89 % interakcií založených na hladkaní, v porovnaní so 42 % interakcií, pri ktorých ich tínedžeri škriabali na krku.
Všetci tínedžeri uviedli, že po kontakte so zvieratami sa cítili pokojnejší a menej nervózni, smutní či osamelí. Nezáležalo pritom na tom, či zvieratá hladkali alebo škriabali.
Zaujímavejšie však boli rozdiely podľa toho, čo zvieratá počas interakcie robili.
Účastníci, ktorí zaznamenali krútenie pier, vykázali väčší pokles pocitu osamelosti. A prekvapivo, tínedžeri, ktorí videli zviera odísť, zaznamenali väčšie zníženie smútku.
Podľa Calisi Rodríguez tento nečakaný výsledok spochybňuje predstavu, že čím viac sa zviera človeku venuje, tým lepší je výsledok.
Významná interakcia totiž nemusí znamenať, že zviera musí zostať pri človeku po celý čas. Aj možnosť zvieraťa slobodne sa priblížiť, zostať alebo odísť môže podľa vedcov pôsobiť prirodzenejšie a autentickejšie.
Vedci zdôrazňujú, že výsledky nie sú iba návodom na to, ako sa čo najlepšie dotýkať zvieraťa. Ide predovšetkým o vzájomnosť.
Ak majú byť zvieratá čoraz častejšie partnermi pri podpore ľudskej psychickej pohody, podľa výskumníkov treba brať do úvahy aj ich vlastnú pohodu. Tá totiž môže byť súčasťou vysvetlenia, prečo tieto interakcie fungujú.
Výskumníci dúfajú, že ich zistenia pomôžu vytvárať programy, v ktorých ľudia nielen prijímajú starostlivosť od zvierat, ale zároveň sa učia starostlivosť zvieratám opätovať.
