Kritické je číslo 5. Menej hodín spánku sa spája až s 37 chorobami
Veľká štúdia, ktorá sledovala viac ako 95 000 ľudí, naznačuje, že spôsob, akým spíme, môže súvisieť s rizikom vzniku desiatok chorôb. Ľudia, ktorí trávili viac času v REM fáze spánku, mali nižšie riziko 83 zdravotných problémov, medzi nimi demencie, srdcového zlyhávania či Parkinsonovej choroby. Viac hlbokého spánku bolo zase spojených s nižším rizikom niektorých ochorení vrátane cukrovky 2. typu a veľkej depresívnej poruchy.
Väčší podiel REM a hlbokého spánku spolu s približne 6 až 8 hodinami spánku denne súvisel s výrazne nižším rizikom desiatok chorôb. Naopak, menej ako 5 hodín celkového spánku súviselo s vysokým rizikom ochorení.
Vyplýva to z novej štúdie publikovanej 17. septembra v odbornom časopise PLOS Medicine. Výskum viedol Shengzhi Sun z Capital Medical University v Číne spolu s kolegami.
Množstvo a kvalita spánku sú významnou témou verejného zdravia. Vedci preto chceli lepšie pochopiť, ako súvisia jednotlivé fázy spánku a ďalšie reálne spánkové návyky so zdravotným stavom. Doteraz bolo v tejto oblasti poznatkov pomerne málo. Jedným z problémov je, že údaje o spánku získané prostredníctvom dotazníkov často nezodpovedajú presným objektívnym meraniam.
V novej štúdii výskumníci analyzovali údaje 95 559 účastníkov projektu UK Biobank, ktorí počas siedmich po sebe idúcich dní a nocí nosili na zápästí akcelerometer. Pomocou algoritmu hlbokého učenia následne vypočítali čas strávený v jednotlivých fázach spánku – REM, hlbokom a ľahkom spánku – ako aj celkovú dĺžku spánku, čas bdenia po zaspaní a nepravidelnosť spánku medzi jednotlivými nocami.
Účastníkov sledovali v mediáne 8,9 roka. Vedci mali k dispozícii zdravotné záznamy, pomocou ktorých mohli skúmať súvislosti s viac ako 1 000 rôznymi zdravotnými diagnózami.
Spánok sa delí na štyri hlavné fázy
Spánok sa delí na 4 hlavné fázy, ktoré sa počas noci opakovane striedajú v tzv. spánkových cykloch. Jeden cyklus trvá približne 70–120 minút.
N1 – zaspávanie. Je to prechod medzi bdením a spánkom. Trvá zvyčajne len niekoľko minút. Svaly sa uvoľňujú a spomaľuje sa tep aj dýchanie. Človeka v tejto fáze ľahko zobudíte. Môžu sa objaviť krátke zášklby svalov alebo pocit, že človek padá.
N2 – ľahký spánok. Tvorí významnú časť celkového spánku. Tep a dýchanie sa ďalej spomaľujú a telesná teplota klesá. Zobudiť človeka je už ťažšie než v N1.
N3 – hlboký spánok. Označuje sa aj ako pomalovlnný spánok (slow-wave sleep). Je to najhlbšia fáza NREM spánku. Prebieha v nej výrazná fyzická regenerácia. Je dôležitá pre imunitné funkcie, obnovu organizmu a konsolidáciu niektorých typov pamäti. Najviac hlbokého spánku máme zvyčajne v prvej polovici noci.
REM – spánok s rýchlymi pohybmi očí. REM znamená Rapid Eye Movement. Mozog je v tejto fáze veľmi aktívny. Práve počas REM sa často objavujú živé sny. Oči sa rýchlo pohybujú pod viečkami. Väčšina kostrových svalov je dočasne výrazne utlmená, čo pomáha zabrániť tomu, aby sme sny fyzicky „hrali“. REM spánok je dôležitý najmä pre učenie, pamäť a spracovanie emócií. REM fázy bývajú dlhšie v druhej polovici noci.
Zjednodušene počas noci platí: N1 → N2 → N3 → N2 → REM → N2 → N3 → N2 → REM → …
Väčší podiel REM spánku súvisel s nižším rizikom 83 ochorení
Väčšie množstvo REM spánku – konkrétne nárast približne o 47,6 minúty – súviselo s nižším rizikom 83 ochorení. Medzi nimi bolo napríklad srdcové zlyhávanie – pomer rizík 0,74; demencia – 0,54; Parkinsonova choroba – 0,20. Viac hlbokého spánku bolo spojených s nižším rizikom siedmich zdravotných problémov vrátane cukrovky 2. typu a veľkej depresívnej poruchy.
Naopak, väčšia nepravidelnosť spánku a dlhšie bdenie po zaspaní súviseli s vyšším rizikom viacerých ochorení vrátane úzkostných porúch a porúch súvisiacich s užívaním návykových látok.
Celková dĺžka spánku mala pri mnohých ochoreniach nelineárny vzťah k riziku. Najnižšie riziko sa pri väčšine sledovaných ochorení sústredilo do rozmedzia 6 až 8 hodín spánku. Ľudia, ktorí spali menej ako 5 hodín, mali zvýšené riziko 37 zdravotných problémov.
Autori však upozorňujú na zásadné obmedzenie výskumu: išlo o observačnú štúdiu, takže jej výsledky nedokazujú, že konkrétny spôsob spánku priamo spôsobuje vznik alebo prevenciu jednotlivých ochorení.
„Zistenia prinášajú ďalšie dôkazy podporujúce úlohu 6 až 8 hodín spánku ako ochranného faktora zdravia u ľudí v strednom a vyššom veku, pravdepodobne vďaka priaznivejšiemu rozloženiu jednotlivých fáz spánku,“ uvádzajú autori.
Podľa nich môže udržiavanie spánku v rozsahu 6 až 8 hodín poskytovať nové poznatky pre podporu zdravia a prevenciu ochorení. Autori zároveň uvádzajú, že analýza celého spektra zdravotných výsledkov identifikovala po štatistickej korekcii 156 významných súvislostí medzi spánkovými charakteristikami a novovzniknutými ochoreniami.
Dĺžka spánku mala významné nelineárne súvislosti s 86 zdravotnými ukazovateľmi. Pri 69 z nich bolo obdobie spojené s najnižším rizikom presne v rozmedzí 6 až 8 hodín.
