Zdravé stravovanie spomalí biologické starnutie. Neexistuje však len jedna správna diéta
Stredomorská, severská či rastlinná strava. Viaceré zdravé jedálničky súviseli s pomalším biologickým starnutím. Ukázala to štúdia Nemeckého centra pre neurodegeneratívne ochorenia (DZNE), ktorá skúmala stravovacie návyky približne 7 500 dospelých.
Výskumníci hodnotili desať stravovacích režimov považovaných za zdravé. Patrila medzi ne stredomorská a severská strava, rastlinná strava, ako aj DASH diéta navrhnutá na znižovanie krvného tlaku. Všetky tieto režimy súviseli s pomalším biologickým starnutím, ktoré vedci určovali prostredníctvom zmien v DNA súvisiacich s vekom.
Výsledky vychádzajú z údajov štúdie DZNE Rhineland Study a potvrdila ich nezávislá štúdia. Publikované boli v časopise Nature Communications.
„Naša štúdia naznačuje, že zdravé stravovanie ide ruka v ruke s pomalším biologickým starnutím. Účinky nie sú obrovské, ale sú merateľné a relevantné z hľadiska prevencie. Spomalením procesu starnutia možno znížiť riziko ochorení súvisiacich s vekom, ako sú demencia alebo kardiovaskulárne ochorenia,“ uviedla profesorka Monique Breteler, riaditeľka Population Health Sciences v DZNE a vedúca Rhineland Study.
Podľa jej slov pravdepodobne neexistuje jedna jediná správna diéta. S pomalším starnutím boli spojené rôzne stravovacie režimy, niektoré viac, iné menej. „Je to povzbudivé zistenie, pretože umožňuje prispôsobiť zdravé stravovanie osobným a kultúrnym preferenciám, rozpočtu aj chuti,“ dodala.
Výskumníci analyzovali krvné vzorky a stravovacie návyky približne 7 500 žien a mužov. Išlo o 6 470 účastníkov Rhineland Study v Bonne a 1 034 účastníkov štúdie EPIC-Potsdam Nemeckého inštitútu pre výskum výživy v Potsdame-Rehbrücke, kde boli hlavné výsledky nezávisle overené.
Z krvných vzoriek tím určoval chemické modifikácie DNA známe ako vzorce metylácie DNA. Tie ovplyvňujú aktivitu génov a biologické procesy v organizme. Keďže sa tieto molekulárne ukazovatele v priebehu života systematicky menia, považujú sa za indikátory biologického starnutia.
„Použili sme tri rôzne prístupy, takzvané epigenetické hodiny, pomocou ktorých sme z metylácie DNA určovali biologické starnutie,“ vysvetlila Juliana Tavares, doktorandka v DZNE a hlavná autorka publikácie. „Využili sme najmodernejšie technológie, ktoré nám umožnili preskúmať približne 850 000 miest v DNA. To je približne dvakrát viac ako vo väčšine predchádzajúcich štúdií.“
Vedci porovnali stravovacie návyky každého účastníka s odporúčaniami desiatich skúmaných režimov. Dodržiavanie jednotlivých diét vyčíslili a ohodnotili pomocou bodového systému. „Tá istá osoba teda mohla mať vysoké skóre pri jednej diéte a nízke pri inej. Podľa našich údajov takmer nikto nespĺňal kritériá zdravého stravovania podľa všetkých štandardov naraz,“ povedala Tavares.
Napriek tomu naprieč všetkými skúmanými režimami platilo, že vyššia kvalita stravy súvisela s pomalším biologickým starnutím. „Hoci medzi jednotlivými diétami existujú merateľné rozdiely, v absolútnom vyjadrení sú malé. Dôležitý je celkový obraz. Pokiaľ ide o spomalenie procesu starnutia, neexistuje iba jedna zdravá diéta, ale celý rad možných stravovacích režimov s pozitívnym účinkom,“ zhrnula Tavares.
Jedno zo zistení bolo mimoriadne pozoruhodné: súvislosť medzi kvalitou stravy a pomalším biologickým starnutím bola najsilnejšia u fajčiarov. Neznamená to však, že fajčiari sa stravovali zdravšie ako nefajčiari. Biologické vysvetlenie zatiaľ nie je jasné. „Fajčenie je veľmi škodlivé pre zdravie. Jedným z vysvetlení môže byť, že fajčiari môžu mať zo zdravého stravovania väčší zdravotný úžitok vzhľadom na obrovský negatívny vplyv fajčenia,“ povedala Tavares.
Hoci každý zo skúmaných režimov súvisel s vlastnou skupinou špecifických miest metylácie DNA, zapojené biologické mechanizmy sa vo veľkej miere prekrývali. „Viac ako 70 percent ovplyvnených biologických dráh bolo spoločných pre všetky diéty. Zahŕňajú štruktúru buniek, bunkovú signalizáciu a metabolizmus, teda procesy, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu pri starnutí a chronických ochoreniach,“ vysvetlila Tavares.
Niektoré biologické dráhy boli špecifické pre jednotlivé diéty a zodpovedali ich hlavným cieľom. Dráhy súvisiace so srdcom boli jedinečné pre DASH diétu, zatiaľ čo dráhy súvisiace s poznávaním a pamäťou boli špecifické pre takzvanú MIND diétu, ktorej cieľom je podpora zdravia mozgu.
„Nepotrebujete dokonalú diétu – to môže byť najpraktickejšie posolstvo tejto štúdie. Do budúcnosti však špecifické biologické dráhy jednotlivých diét poukazujú na možnosti ďalšieho výskumu cielených stravovacích intervencií. To by mohlo pomôcť pri vytváraní cielenejších zdravotných odporúčaní,“ uzavrela Tavares.
