Od nového jadra k datacentrám: vízia premiéra Roberta Fica
V stredu 16. septembra 2026 boli prednesené dve výročné správy: Správa o stave EÚ predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej v Európskom parlamente v Štrasburgu a Správa prezidenta republiky o stave SR Petra Pellegriniho v Národnej rade SR v Bratislave.
To, že obidve správy pripadli na jeden deň, by nestálo za reč, keby nedošlo k časovej kolízii. Rozvrh v EP bol taký, že prednesenie správy sa začalo o 9.00, po nej bol čas vyhradený na rozpravu. Vystúpenie prezidenta v NR SR pripadlo na 10.00, po ktorej pokračovala schôdza v Národnej rade bez rozpravy podľa riadneho programu. K tejto takmer kolízii by nedošlo, keby sa buď Ursula von der Leyenová prispôsobila prezidentovi SR, alebo Peter Pellegrini, respektíve organizátori schôdze NR SR by sa prispôsobili predsedníčke EK.
V Správe o stave EÚ azda najviac zaujal inštitút asociovaného člena EÚ pre Kanadu, ktorý v Zmluve o EÚ neexistuje. V správe prezidenta mohla zaujať jeho vizionárska predstava o tom, že pravdepodobným víťazom v pretekoch v oblasti umelej inteligencie bude ten, kto dokáže pre celú AI infraštruktúru zabezpečiť dostatok elektrickej energie. Mohli by sme to byť my, lebo výstavba a spúšťanie nových jadrových blokov poskytuje stabilný a bezemisný zdroj energie, a to je obrovská výhoda Slovenska pre prilákanie technologických investícií, ako sú napríklad dátové centrá, ktoré vyžadujú stabilnú zelenú elektrinu.
Argumenty proti dátovým centrám
Predseda vlády Robert Fico presadzuje názor prilákať na Slovensko investície do budovania veľkých dátových centier pre AI. Vlani vo februári o tom rokoval s Elonom Muskom, majiteľom spoločnosti SpaceXAI. Chce, aby tu vznikli hneď dve dátové centrá: pri Bratislave a v blízkosti budúcej prečerpávajúcej vodnej elektrárne Málinec – Látky v Banskobystrickom kraji. Tieto gigacentrá by zhltli prebytočnú elektrickú energiu po zrealizovaní nového jadra v Jaslovských Bohuniciach a profitovali by z novej vodnej elektrárne v Málinci. Fico sa pochválil: „Predstavte si, že začína byť veľký záujem o Slovensko z hľadiska datacentier, ktoré budú potrebovať obrovský prísun elektrickej energie, pretože vidia, že máme stabilnú výrobu.“
Argumenty proti dátovým centrám zahŕňajú obrovské zábery pôdy, vysokú spotrebu elektrickej energie, ktorá bude hnať jej cenu nahor, nadmernú spotrebu už i dnes nedostatkovej vody, šíriaci sa hluk a environmentálne škody z náhradných zdrojov energie.
Je pravda, že podmienky pre dátové centrá v EÚ z hľadiska nárokov na elektrickú energiu, vodu a odpad horúcej vody sú relatívne prísne a že viaceré členské štáty ich formulujú oveľa prísnejšie. Nemecký zákon napríklad požaduje používať 100 % zelenej energie, španielsky zákon aspoň 80 %. To vláda SR určite nepredpokladá. Napokon podľa Eurostatu dostatok obnoviteľných zdrojov energie ani nemáme. V produkcii OZE v EÚ sme na úplnom chvoste: v našom mixe predstavuje zelená energia iba 19,8 %, kým priemer v EÚ je 54 %.
Otázkou je, či by dátové gigacentrá nevyvolali rovnaký či väčší odpor ako skutočný alebo umelo vyvolaný odpor podnecovaný nielen výrokmi členov vlády, ale aj dezinformáciami proti veterným parkom, na ktorom sa priživujú minulí i noví politici. To však neznamená, že sťažnosti objektívneho charakteru okolo plánovaných akceleračných zón možno ignorovať. Okrem toho regióny, ktorých sa to týka, by mali na veterných parkoch profitovať. Benefitovať z dátových centier však budú iní: predovšetkým giganti AI.
