Po 30 hodinách bez spánku pomohli dve veci. Jedna z nich trvá iba 20 minút
Krátke cvičenie alebo zdriemnutie si môže pomôcť chrániť pamäť po prebdenej noci. Zistila to štúdia vedená McGillovou univerzitou.
Výskumníci zistili, že ľudia, ktorí buď absolvovali 20 minút stredne až vysoko intenzívneho cvičenia, alebo si zdriemli na 90 minút, dosiahli po 30 hodinách bez spánku približne o 22 percent lepšie výsledky v testoch pamäti než tí, ktorí neurobili ani jedno.
Zistenia publikované v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS) poukazujú na praktické spôsoby, ako zmierniť účinky nedostatku spánku.
„Nedostatok spánku ovplyvňuje takmer každý aspekt nášho myslenia a fungovania, no mnohí ľudia jednoducho nemôžu prestať s tým, čo robia, a ísť sa vyspať,“ uviedol hlavný autor štúdie Marc Roig, profesor na McGillovej škole fyzioterapie a pracovnej terapie. „Naše zistenia ukazujú, že aj krátke cvičenie môže pomôcť zachovať jednu z našich najdôležitejších kognitívnych schopností.“
Do štúdie bolo zapojených 54 zdravých mladých dospelých, ktorí zostali pod dohľadom v laboratóriu bdelí 30 hodín v kuse. Účastníci boli následne zaradení do jednej z troch skupín: 20-minútové bicyklovanie, 90-minútové zdriemnutie alebo kontrolná skupina. O tri dni neskôr vedci testovali ich pamäť na obrázky, ktoré si pozreli bezprostredne po intervencii. Tí, ktorí cvičili alebo si zdriemli, si zapamätali výrazne viac obrázkov než účastníci, ktorí neurobili ani jedno.
Rovnaký výsledok, odlišné mechanizmy
Hoci prínosy pre pamäť boli takmer identické, záznamy mozgovej aktivity ukázali, že cvičenie a zdriemnutie pomohli rôznymi spôsobmi.
Zdriemnutie sa podľa všetkého pomohlo mozgu zregenerovať, vďaka čomu bolo jednoduchšie prijímať a zapamätávať si nové informácie. Cvičenie naopak pomohlo mozgu efektívnejšie využívať zostávajúce zdroje bez toho, aby sa účastníci cítili unavenejší.
Zistenia by v budúcnosti mohli pomôcť pri tvorbe stratégií na zvládanie únavy na pracoviskách, kde je nedostatok spánku bežný a chyby môžu mať vážne následky, napríklad v zdravotníctve, doprave či pri záchranných zásahoch.
„Zdriemnutie nie je vždy možné uprostred pracovnej zmeny,“ uviedla prvá autorka Madhura Lotlikar, doktorandka na oddelení neurológie a neurochirurgie McGillovej univerzity. „Cvičenie je dostupné, lacné a ľahko realizovateľné. Vďaka tomu je sľubným nástrojom, ktorý môže ľuďom pomôcť udržať si kognitívnu ostrosť v situáciách, keď je spánku málo.“
Výskumníci zdôrazňujú, že cvičenie nemôže nahradiť spánok, ale môže ľuďom pomôcť lepšie fungovať v situáciách, keď nie je možné dostatočne si oddýchnuť.
