Konflikt na Ukrajine: Ukrajinci v ruských uniformách
Počas vojny na Ukrajine sa do ruských zbraní zapojili aj mnohí muži, ktorí sa narodili na ukrajinskom území. V zajatí sa ocitli muži z Donbasu, ktorí sa rozhodli bojovať na strane Putina. Ich rozprávania odhaľujú zložitosti otázok identity, národnosti a motivácií, ktoré ich priviedli do vojny.
Zajatci s ukrajinským pôvodom
V zajateckých táboroch na západe Ukrajiny nájdeme nielen ruských vojakov, ale aj mužov ukrajinského pôvodu bojujúcich v ruských jednotkách. Reportéri BBC sa dostali do kontaktu s viacerými z nich, keď hovorili o spôsoboch, ktorými okupácia ovplyvnila ich rozhodnutia. Mnohí z týchto mužov sa cítili zmietaní medzi národnosťou a získanými skúsenosťami.
Osud mužov z Donbasu
Mnohí zajatci, ako Anton, dorastali v prostredí, kde bola ruská kultúra dominantná. Anton, ktorý mal v čase okupácie desať rokov, sa v neskoršom veku prihlásil do ruskej armády s presvedčením, že bojuje za svoju vlasť. Jeho vyhlásenie, že „krajina neznamená nič, ide len o národnosť“, odzrkadľuje preferenciu jeho identity nad geopolitickými zväzkami.
Od zlých rozhodnutí k sklamaniu
Vo väzenských zariadeniach sa nachádzajú aj muži ako Artyom, ktorí sa prihlásili dobrovoľne, avšak ich sklamanie z vojenských operácií ich priviedlo k nezávideniahodnej situácii. Zranený Artyom sa vyššie spomínal na nedostatočnú podporu za službu, pričom tvrdil, že nepriateľské podmienky a nedôveryhodný veliteľ mu urobili internet. Peniaze a ideológia neboli jeho hlavným motorom, často skôr pocit povinnosti a očakávaní zo strany spoločnosti.
Komplexnosť národnej identity
Ukrajinskí zajatci bojujúci za Rusko čelí obvineniam z vlastizrady. Napriek tomu ich Kyjev považuje za občanov Ukrajiny. Podľa Petra Jatsenka z ukrajinského veliteľstva pre vojnových zajatcov je ich národná identita tiesnená podmienkami vojny a ich skúsenosti sú často komplikované. “Sú veľmi proruskí a ich národná identita je nejasná,” povedal.
Vojaci a motivácie
Nie všetci vojaci boli motivovaní ideológiou. Niektorí, ako Konstantin, sa dostali do armády s cieľom skrátiť si trest. Svoj postoj k vojne vyjadruje opatrne a pochybnosti o jej význame sú pre neho zjavné. ”Nevidím nič dobré na žiadnej vojne,“ zdôrazňuje. V konečnom dôsledku všetci títo muži zdieľajú strach z budúcnosti a obavy o svoje rodiny.
Nejasná budúcnosť
Medzi zajatcami je aj Sergej, ktorý sa neodvažuje predpovedať, ako sa situácia vyvinie. “Svoju povinnosť som splnil,” hovorí s očakávaním návratu domov. Napriek obrovským obetiam a osobným tragédiám sa mnohí z tých, ktorí bojujú na ruskej strane, obávajú dlhého a ešte neraz, ako to vyzerá, aj utrpenia, ktoré je pred nimi.
Štatistika a perspektívy výmien
Pre ukrajinskú vládu patria zajatci, najmä tí z Donbasu, medzi zložitou záležitosťou. Obavy o to, že vymenení nebudú prioritou Moskvy svedčí o ich zložitom postavení. “Misfit nás nechcú vymeniť. Myslím, že budeme poslední, ktorí odídu,” dodáva Konstantin s pocitom beznádeje.
V rámci vojenského konfliktu sa problém identifikácie a porozumenia zložitosti motivácií vojenských zajatcov ukazuje ako mimoriadne relevantný nielen pre priamych účastníkov, ale aj pre budúcnosť konfliktu samotného. Množstvo osudov a príbehov z humanitárneho hľadiska ostáva poznačených vojpom jedného z najdesivejších konfliktov súčasnosti.
