Uniknuté nahrávky usvedčujú Szijjártóa z donášania Moskve a vydierania Únie
Niekoľko dní pred parlamentnými voľbami v Maďarsku bolo zverejnené množstvo audiozáznamov a prepisov rozhovorov medzi ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a jeho maďarským protějškom Péterom Szijjártóom. Tieto uniknuté telefonáty preukazujú, že Szijjártó informoval Lavrova o plánovaných krokoch Európskej únie, ponúkal Moskve dôverné dokumenty a zúčastnil sa na rokovaniach, ktoré sa mali týkať stretnutia maďarského premiéra Viktora Orbána s ruským prezidentom Vladimírom Putinom.
Podľa informácií z investigatívnych médií, vrátane VSquare a BBC, Szijjártó na telefonátoch, ktoré sa odohrali v rokoch 2023 až 2025, zdieľal dôležité informácie o plánoch EÚ. Zaznamenané boli aj jeho komentáre k strategickým krokom, ktoré by mohli byť výhodné pre Rusko, ale zjavne škodlivé pre Ukrajinu. Napríklad na decembrovom summite EÚ v roku 2023, kde sa debatovalo o prístupových rokovaniach pre Ukrajinu, Szijjártó nečinne telefónoval do Moskvy, kde tréno preberal maďarskú „vydieraciu stratégiu”.
V rámci daného telefonátu poskytnul minister žiarivú javu, keď podľa zaznamenaných informácií Lavrov uviedol, že „niekedy je najlepšou voľbou dobre mienené priame vydieranie”. Tento rozhovor mal za následok, že Orbán stiahol svoje veto, čo uľahčilo ostatným 26 lídrom EÚ dosiahnuť dohodu o začatí rokovaní s Ukrajinou. Zároveň Szijjártó ostal v miestnosti a zapojil sa do rokovaní, aj keď Orbán odišiel na prestávku.
Investigatívci zistili, že Szijjártó dokonca po ceste premiéra Orbána do Kyjeva v júli 2024 posunul Lavrovovi podrobnosti o rokovaniach s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Taktiež sa zaoberal prípravou Orbánovej cesty do Moskvy, o ktorej EÚ ani NATO neboli nijako informované. V Bruseli sa Orbán ocitol pod silnou kritikou a bol obvinený, že využíva maďarské predsedníctvo EÚ na presadzovanie osobných politických záujmov.
Na Pochode mieru, ktorý sa konal 15. marca v Budapešti, na ktorom sa zúčastnilo množstvo Orbánových priaznivcov, sa dotkli aj kritiky voči jeho vláde a voľbe zahraničnej politiky. Samotný Szijjártó v reakcii na zverejnenie audionahrávok označil zasahovanie cudzích tajných služieb do maďarských volieb za brutálne a otvorené. Navyše vyhlásil svoju podporu mieru a postavil sa proti politike EÚ voči vojne, považujúc ju za nebezpečnú, ktorá má potenciál zatiahnuť celú Európu do konfliktu.
Na konci marca bolo zverejnené ďalšie audiozáznamy, kde Szijjártó bavil rokovanie so zástupcom ruského ministra energetiky Pavlom Sorokinom. Taktiež sa diskutovalo o zrušení sankcií EÚ voči „tieňovej flotile”. V rámci týchto konverzácií Szijjártó potvrdil, že spolupracuje s inými ministrami v regióne na blokovaní finančných sankcií.
Celý incident vyvoláva otázky o úlohe Maďarska v rámci EÚ a jeho vzťahoch s Ruskom. Szijjártó a Orbán sa snažia presadiť svoju pozíciu a nielen kritizujú EÚ, ale aj obhajujú svoje kroky, pričom sa odvolávajú na ochranu maďarských záujmov v kontexte konfliktov v regióne.
