Slovensko a jeho problém s cenami elektriny: Prečo platíme viac, než by sme mali?
V súčasnosti sa Slovensko nachádza v paradoxnej situácii, keď produkuje výrazný prebytok elektriny, no predsa platí za túto komoditu veľmi vysoké ceny. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) varuje, že aj s ohľadom na čistejšiu produkciu elektrickej energie, môžeme byť o niečo menej konkurencieschopní, ak budeme platiť viac než ostatné krajiny EÚ. Tento stav je podľa odborníkov neudržateľný a môže mať zásadný dopad na náš priemysel a domácnosti.
Jaroslav Fabok a ďalší odborníci poukazujú na fakt, že Slovensko vyrába elektrinu prevažne z jadrových a obnoviteľných zdrojov, pričom až 87 percent z celkovej spotreby pochádza práve z týchto čistejších zdrojov. V praxi to znamená, že krajina by mala mať možné značné výhody a nižšie ceny. Napriek tomu, trh s elektrinou v EÚ funguje na základe pravidiel, ktoré častokrát zvýhodňujú krajiny s vyššími nákladmi na výrobu, ako sú Nemecko či Maďarsko.
Regulácia a čistý vývoz elektriny
Od roku 2023 je Slovensko oficiálne čistým vývozcom elektriny, pričom v priebehu prvých jedenástich mesiacov roka 2025 sme vyrobili takmer 27 terawatthodín (TWh) elektriny a spotrebovali menej ako 25 TWh. Tieto čísla ukazujú slušnú energetickú bilanciu, avšak nastavovanie cien na európskej burze, ktoré je ovplyvnené nákladnejšími zdrojmi, ako sú plynové elektrárne, vytvára umelé zvyšovanie cien, ktoré dopadá aj na slovenskej spotrebiteľov a priemysel.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková pritom víta plány na výstavbu nových jadrových zdrojov, ale otázka, prečo by krajiny investujúce do čistej energetiky mali platiť rovnaké ceny za elektrinu ako kresťanské štáty, zostáva otvorená.
Analýza trhu a legislativné možnosti
Energetický analytik Radovan Potočár zdôrazňuje, že ceny elektriny na Slovensku sú značne ovplyvnené zahraničnými trhmi, a to najmä silným dopytom v Nemecku. Toto vysoké dopytové prostredie umocňuje cenový tlak aj na okolitých trhoch, takže aj keď Slovensko nemá taký veľký dopyt, platí ceny, ktoré sú nastavované vyššími ekonomikami.
Na Slovensku pritom nie je problém len s cenami vyrobenej elektriny, ale aj so sieťovými poplatkami, ktoré ÚRSO zameral na firmy, tým, že im zvýšil distribučné poplatky, aby vykryl zníženie taríf pre domácnosti. Toto opatrenie vyvolalo nespokojnosť priemyselných kolegov, ktorí tvrdia, že situácia je neudržateľná.
Cesty k lacnejšej elektrine
Na Hospodárskej komore sa diskutuje o možnostiach, ako znížiť náklady na elektrinu. Rôzne modely z iných krajín, ako je Francúzsko, ktoré poskytuje energeticky náročným firmám prístup k lacnejším cenám za elektrinu, by mohli inspirovať aj slovenské rozhodovanie. Francúzska politika o zmene cien pod vplyvom energetického trhu dosahuje ceny vo výške okolo 70 eur za MWh, čo je významný krok smerom k podpore tamojších firiem.
Ako však upozorňuje SAPI, aj tu platí, že Slovensko nemôže priamo porovnávať svoje ceny s inými krajinami, lebo súvisia s viacerými faktormi, vrátane vládneho financovania a štruktúry energetického systému. Napriek tomu sú tu návrhy na zlepšenie regulačných pravidiel, ktoré by mohli smerovať k nižším nákladom pre obyvateľstvo i firmy.
Záver
Problém vysokých cien elektriny na Slovensku ostáva naliehavou otázkou, s ktorou sa musia vysporiadať nielen regulátori, ale i vládne orgány a priemysel. Hoci Slovensko vyrába veľa lacnej, čistej elektriny, ceny na trhu s elektrinou sú pod silným tlakom najmä z detí výberových krajín EÚ. Odpovede na otázky o spravodlivosti trhu s elektrinou musia vyžadovať konštruktívne štrukturálne zmeny a legislatívne úpravy, aby sa zvýhodnila krajina, ktorá sa snaží prechod na udržateľné a čistejšie energetické zdroje.
