Neradostné vyhliadky? Čoho sa boja Slováci v roku 2026?
Slovensko, krajina s dlhodobo nízkou nezamestnanosťou, čelí znepokojivému trendu strachu z prepúšťania. Tento pocit je potvrdený prieskumom, ktorý realizovala personálna agentúra Maxin’s Group koncom minulého roka. Politici vládnej koalície sa snažia presadiť konsolidáciu verejných financií, čím sa snažia upozorniť na nevyhnutnosť šetrenia, no obyvatelia sa transformujú v beznádejne skeptických jednotlivcov obávajúcich sa nižších platov a potenciálnych strát zamestnania.
Podľa prieskumu až 73 % respondentov považuje zvyšovanie daní a odvodov za nespravodlivé, pričom len 11 % ich považuje za nevyhnutné opatrenie. Napriek snahám štátu demonštrovať, že úspory sú potrebné, frustrácia obyvateľstva narastá. Až 55 % opýtaných sa domnieva, že šetriace opatrenia prinesú nevyhnutné prepúšťanie alebo zníženie platov.
Ďalším faktorom, ktorý podkopáva dôveru, je klesajúca konkurencia na trhu práce. Firmy, ako ukázali dáta z portálu Profesia.sk, zverejnili v minulom roku 249-tisíc pracovných ponúk, čo odráža medziročný pokles o 16 %. Napriek tomu sa dopyt po práci ostro zvyšoval, pričom priemerný počet reakcií na jednu ponuku bol niekedy aj 29, čo svedčí o nespokojnosti s existujúcou ponukou zamestnania.
Najväčší nedostatok pracovných síl sa prejavuje v oblastiach ako obchod, výroba a doprava, pričom výrazne zvýšený dopyt je po predavačoch, administratívnych pracovníkoch a operátoroch výroby. Problematika vzniku nových pracovných miest a ich obsadenie sa stáva stále naliehavejším problémom pre zamestnávateľov.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť uviedla, že zvýšenie daní a odvodov z práce tvorí až 42 % všetkých konsolidačných opatrení vlády. Takýto krok môže viesť k oslabenému záujmu o pracovné miesta a podnikanie, pričom sa objavujú obavy o negatívny vplyv na rast ekonomiky. Nasledujúce mesiace budú rozhodujúce pre posúdenie, či vláda prekonala rozumné hranice, čím sa môže vyvolať až kontraproduktívny efekt.
