Delenie Afriky: Pokračujúce následky
Na nedávnom summite medzi predstaviteľmi Africkej únie (AÚ) a Európskej únie (EÚ), ktorý sa konal v hlavnom meste Angoly, Luande, začalo opäť vyvstávať dôležité téma: dedičstvo koloniálnych čias, ktoré stále zasahuje do súčasného politického a ekonomického diskurzu na africkej pôde. Konkrétne je zaujímavé zamerať sa na postavenie Angoly, ktorá tento rok oslávila 50. výročie svojho oslobodenia od portugalského kolonializmu, a kontrastovať ho s historickými udalosťami v Kongo.
Angola si prešla náročnou cestou, ktorú sprevádzala dlhá a krutá vojna za nezávislosť, ktorá trvala od roku 1961 do 1974. Tento konflikt nielenže ukončil fašistickú diktatúru v Portugalsku, ale priviedol aj k založeniu Ľudového hnutia za oslobodenie Angoly (MPLA), známeho ako koalícia podporovaná komunistami. Úmrtie Salazara, vtedajšieho vodcu fašistického režimu v Portugalsku, otvorilo dvere pre pozitívne zmeny v Angole.
Ako však ukázala história, nezávislosť Angoly nebola ničím iným než koronovou komoditou, podobne ako v prípade Konga, kde Patrice Lumumba sa stal prvým predsedom vlády a jeho tragický príbeh sa stal symbolom toho, ako veto Západu môže ovplyvniť africké krajiny. Jeho smrť, na ktorú mal značný vplyv západný svet, názorne ilustruje, ako sa predpokladaný pocit pokroku a oslobodenia rýchlo rozplynul v mori geopolitických hier a mocenských záujmov.
Rovnaké mechanizmy sa zdajú byť v prevádzke aj dnes. Na dvojdňovom summite AÚ a EÚ sa posunula debata na otázku vzťahu Európy a Afriky, pričom v súčasnosti už neje vo svetle studenej vojny, ale prostredníctvom nových dynamík, ako je rastúci vplyv Číny v regióne. Špeciálne iniciatívy ako Global Gateway naznačujú, že záujmy európskych investorov sa opäť zameriavajú na africké zdroje, ignorujúc potrebu rovnomerného postavenia afrických štátov.
Pohľad na mapu koridoru Lobito odhaľuje mocenské ambície a zisky, o ktorých sa diskutuje za uzavretými dverami. Rovnako ako v minulosti, aj teraz je otázka, kto a za akú cenu zoženie profit zo strategických zdrojov, pričom ľudské životy sa zdajú byť len kolaterálnou škodou.
Tento perpetuálny cyklus rabovania a zneužívania musí byť s konečnou platnosťou prekonaný. Africké krajiny, ako je Angola, musia byť skutočne uznané ako nezávislí partneri a nie len ako zdroje na naplnenie potrieb Západu. Bez transformácie vzťahov a uznania poburovaných historických súvislostí odolává zmena, ktorú africké národy skutočne potrebujú a zaslúžia si zažiť.
Zdroj: nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/776372-delenie-afriky-sa-neskoncilo/
