Voyager 1 sa blíži k historickému rekordu. Prvýkrát bude od Zeme vzdialený jeden svetelný deň
V septembri 1977 odštartovala z floridského Mysu Canaveral americká sonda Voyager 1. Mala preskúmať Jupiter, Saturn a ich mesiace. Dnes je najvzdialenejším objektom, aký kedy človek vyrobil, a stále dokáže komunikovať so Zemou.
V stredu 18. novembra 2026 o 11.16 hod. a sedem sekúnd nášho času dosiahne podľa výpočtov americkej vesmírnej agentúry NASA vzdialenosť 25,902 miliardy kilometrov od Zeme. Prvýkrát v dejinách sa ľudský výtvor dostane jeden svetelný deň od svojej domovskej planéty.
Svetlo potrebuje na cestu zo Slnka k Zemi približne osem minút. K Voyageru už bude putovať celých 24 hodín. Ak mu vedci zo Zeme vyšlú príkaz, na odpoveď budú čakať prinajmenšom dva dni.
Je 14. február 1990. Voyager 1 už dávno minul Saturn a vzďaľuje sa od planét slnečnej sústavy. Dostáva nezvyčajný príkaz – ešte raz sa obrátiť smerom k miestu, odkiaľ odštartoval. Za rozhodnutím stojí americký astronóm Carl Sagan, ktorý fotografiu Zeme navrhol už v roku 1981. Podľa NASA trvalo osem rokov a bolo potrebných šesť žiadostí, kým sa fotografovanie presadilo.
Voyager otočil kamery k vnútorným oblastiam slnečnej sústavy a zo vzdialenosti približne šiestich miliárd kilometrov od Slnka zachytil niekoľko planét vrátane Zeme. Na fotografii je naša planéta iba nepatrným svetlým bodom. Záber dostal meno Pale Blue Dot, v preklade bledomodrá bodka. Sagan neskôr napísal: „Pozrite sa znova na tú bodku. Je to tu. To je domov. To sme my.“
Fotografia vznikla len 34 minút pred definitívnym vypnutím kamier Voyageru 1. V roku 2020 NASA snímku nanovo spracovala pomocou moderných postupov, aby lepšie vynikla Zem ukrytá v slnečnom svetle.
Príbeh Voyageru je aj kronikou ľudí, ktorí mu zasvätili podstatnú časť života. Americký astrofyzik Alan Cummings z Kalifornského technologického inštitútu Caltech má dnes 82 rokov a na misii pracuje od roku 1973. K projektu sa dostal nečakanou zhodou okolností – pôvodne pripravoval experiment na meranie kozmického žiarenia pomocou výskumného balóna, ten však havaroval na území Sovietskeho zväzu. „Misia Voyager bola chrbtovou kosťou mojej kariéry,“ uviedol v rozhovore pre agentúru Reuters.
Nie všetci priekopníci misie sa tohto okamihu dožili. Carl Sagan zomrel v roku 1996. Edward Stone, ktorý päť desaťročí viedol vedeckú časť projektu Voyager, zomrel v júni 2024 vo veku 88 rokov.
Voyager nesie na palube pozlátenú medenú gramofónovú platňu s priemerom približne 30 centimetrov. Rovnakú nesie aj sesterská sonda Voyager 2. Na platni je 115 obrazových záznamov, hudba rôznych národov a období, zvuky vetra, dažďa či zvierat aj pozdravy v 55 jazykoch. Medzi pozdravmi nechýba ani čeština.
V júni 1977 pracoval český jadrový fyzik Václav Otakar Kostroun na Cornellovej univerzite v USA. Kolegyňa mu zavolala s otázkou, či by mohol nahrať krátky pozdrav pre prípadných mimozemšťanov. Mal na to len niekoľko minút a rozhodol sa pre vetu: „Milí přátelé, přejeme vám vše nejlepší!“ V lete 2026 ho po takmer polstoročí vyhľadali pracovníci Hvezdárne a planetária Brno. Podľa NASA môže zlatá platňa odolávať podmienkam medzihviezdneho priestoru viac než miliardu rokov.
Sonda už dávno nevyzerá ako plne fungujúce vedecké laboratórium z čias svojho štartu. Väčšina prístrojov je vypnutá a energie pomaly ubúda. Naďalej však pracujú dva vedecké prístroje – jeden skúma magnetické pole, druhý zachytáva plazmové vlny v medzihviezdnom priestore.
Voyager 1 prekročil hranicu heliosféry už v auguste 2012 a vstúpil do medzihviezdneho priestoru. NASA sa teraz snaží predĺžiť životnosť sondy postupným vypínaním zariadení. Podľa odhadov môže mať dostatok energie na vysielanie technických údajov ešte niekoľko rokov, za priaznivých okolností približne do roku 2036.
Približne o 300 rokov by sa Voyager mohol dostať k vnútornej oblasti Oortovho oblaku. Podľa odhadov NASA môže potrebovať približne 30-tisíc rokov, aby preletel aj za jeho vzdialené vonkajšie oblasti. Astronómovia vypočítali, že okolo roku 40 272 nášho letopočtu by sa mal priblížiť k hviezde Gliese 445 v súhvezdí Malého medveďa, od ktorej bude stále vzdialený približne 1,7 svetelného roka.
NASA chce rekord pripomenúť nezvyčajným spôsobom. V utorok 17. novembra po západe slnka vyzýva ľudí na celom svete, aby namierili mobilné telefóny, baterky alebo iné svetlá k nočnej oblohe a pomocou Morseovej abecedy vyslali tri písmená: VGR. Ide o volací znak misie Voyager. NASA pripravila aj internetovú aplikáciu, ktorá dokáže požadovanú sekvenciu svetelných zábleskov vytvoriť automaticky.
