Ukrajina v prístupovom procese do EÚ zaostáva, predbehlo ju aj Moldavsko
Ak chce Ukrajina vstúpiť do Európskej únie, musí pridať. Medzi štyrmi kandidátskymi krajinami s najväčšími šancami na členstvo sa prepadla na posledné miesto. Predbehlo ju už aj Moldavsko. Brusel síce berie ohľad na to, že Ukrajina je vo vojne, Kyjev však za posledné tri roky nepresadil žiadne zásadné reformy. Vyplýva to z každoročnej správy o rozšírení, ktorú zverejňuje Európska komisia.
Hoci bol Brusel ku Kyjevu pomerne ústretový a jeho predpovede vyzneli optimisticky, ukrajinské médiá a odborníci už takí zhovievaví nie sú. Správu EK by mali Ukrajinci podľa nich vnímať ako „budíček“, inak môže byť neskoro.
„Toto je naša šanca. Ak ju nevyužijeme, okno príležitostí sa zužuje. Zatiaľ sa ešte nezatvára, ale zužuje sa,“ varovala na fóre Otvorené Zakarpatsko Ivanna Klympušová-Cincadzeová, bývalá ukrajinská vicepremiérka a predsedníčka parlamentného výboru pre európsku integráciu. „Musíme byť svätejší ako pápež a splniť očakávania nie na 100, ale na 110 percent, aby sme presvedčili všetkých skeptikov,“ dodala.
Tri roky bez reforiem
Eurokomisia so súhlasom všetkých štátov únie určila štyroch sľubných kandidátov na členstvo v EÚ: Čiernu Horu, Albánsko, Moldavsko a Ukrajinu. Správa obsahuje plány a harmonogramy, ako bude každá krajina v procese integrácie napredovať. Keďže všetkých kandidátov hodnotia podľa spoločnej metodiky, možno porovnať, aký pokrok dosiahli pri prijatí potrebných reforiem.
Na alarmujúce zaostávanie Kyjeva upozornil ukrajinský portál Jevropejska pravda. Ukrajina, ktorá bola ešte pred troma rokmi len mierne za ostatnými kandidátmi, sa ocitla na chvoste. Za posledné tri roky nepresadila takmer žiadne reformy, takže ju predbehlo i Moldavsko, s ktorým v rovnakom čase získala štatút kandidátskej krajiny aj začala prístupové rokovania.
„A to nie je jediný problém. Existuje riziko, že sa táto medzera stane nezvratnou, ak sa tempo reforiem okamžite nezrýchli,“ zdôraznil server. Zatiaľ čo ostatné tri štáty vrátane Moldavska reformné úsilie zrýchlili, na Ukrajine sa spomalilo.
Výnimku pre Ukrajinu zamietli
Najbližšie k EÚ má Čierna hora, ktorá získala štatút kandidátskej krajiny už v roku 2010 a prístupové rokovania začala v júni 2012. Tie by sa ešte tento rok mohli skončiť a v januári 2028 by sa mohla stať 28. členom EÚ. Na druhom mieste je Albánsko, tesne za ním Moldavsko, ktoré by tiež mohlo prístupovú zmluvu dotiahnuť v roku 2028.
Ešte v roku 2025 sa Kyjev usiloval, aby Brusel súhlasil s „politickým pristúpením“ Ukrajiny, teda skôr, ako tam stihnú prijať všetky reformy. Argumentom bolo, že členstvo v únii by Ukrajine poskytlo potrebné bezpečnostné záruky. Európski lídri však dali najavo, že v prístupovom procese nebudú robiť výnimky a Kyjev musí presadiť reformy.
Je pritom zjavné, že Brusel voči Ukrajine robí ústupky a ospravedlňuje to tým, že krajina je vo vojne. Ako však upozornil portál Jevropejska pravda, na to sa nedá vyhovárať donekonečna. Ani vojna totiž poslancom nebráni v tom, aby schválili potrebnú stratégiu boja proti korupcii či reformu štátneho úradu vyšetrovania.
Odpor členských krajín
EK je pri Ukrajine optimistická i preto, lebo zohľadňuje nielen legislatívne zmeny, ale aj úspechy občianskej spoločnosti. Do hodnotenia sa premietlo i to, ako Ukrajinci vlani masovo protestovali proti snahám vlády obmedziť právomoci protikorupčných orgánov. Brusel očakáva, že pozitívne hodnotenie splnenia kritérií dostane Ukrajina v prvej polovici budúceho roka.
Situáciu však komplikuje aj prístup členských štátov. Viaceré z nich nie sú naklonené tomu, aby sa únia v krátkom čase rozšírila o Ukrajinu. „Keď sa rozhliadnete okolo seba, uvedomíte si, že v mnohých krajinách politici neočakávajú, že sa Ukrajina pripojí do 10 rokov,“ objasnil pre agentúru Reuters Gerald Knaus z think-tanku Európska iniciatíva pre stabilitu. Nahlas sa však o tom podľa neho nehovorí, lebo akýkoľvek signál, že EÚ neberie vstup Ukrajiny vážne, by mohol mať na Ukrajincov demoralizujúci účinok.
Členstvo každej kandidátskej krajiny navyše musí schváliť všetkých 27 štátov EÚ a pravicovo-populistické strany, ktoré v niektorých z nich získavajú prevahu, so vstupom Ukrajiny nesúhlasia. Napríklad vo Francúzsku o tom možno rozhodne referendum, pričom prieskumy ukazujú, že väčšina obyvateľov také rozšírenie únie neschvaľuje.
