Ceny ropy kolíšu, nafta na Slovensku dosiahla rekord
Ceny ropy na svetových trhoch po prudkých prepadoch opäť kolíšu. Lacnejšia surovina by sa už čoskoro mohla prejaviť aj na slovenských čerpacích staniciach. Kým benzín má priestor na zlacňovanie, nafta zápasí s nedostatkom a jej cena dosiahla historický rekord.
Ešte 2. novembra sa cena Brentu prepadla o takmer 11 percent, vďaka čomu sa jeho cenovka dostala pod hranicu 105 dolárov za barel, teda za asi 159 litrov. Iránsky prezident Masúd Pezeškiján vtedy oznámil, že najvyšší duchovný vodca Modžtabá Chameneí udelil vláde právomoci na hľadanie riešenia konfliktu prostredníctvom dialógu. Teherán tak naznačil ochotu rokovať s Washingtonom a trhy očakávali skoré ukončenie vojny.
Pokles pokračoval aj po amerických voľbách do Kongresu, ktoré vyhrali Demokrati. Ropa počas stredajšieho obchodovania stratila ďalších takmer deväť percent a po prvýkrát od konca septembra sa dostala pod hranicu 100 dolárov. Jeden barel stál 95 dolárov, čo v prepočte znamená približne 54 eurových centov za liter surového Brentu.
„Akonáhle sa objavili náznaky možného diplomatického posunu okolo Iránu a výsledky volieb do amerického Kongresu naznačili potenciálnu zmenu politickej dynamiky a možný tlak na zmiernenie colného napätia, trh začal toto geopolitické riziko okamžite odceňovať,“ ozrejmil analytik spoločnosti Across Private Investments Dominik Hapl.
Počas štvrtkovej seansy sa však časť strát vymazala. „Neskôr sa zverejnila správa o tom, že katarský emir telefonoval s americkým prezidentom ohľadne deeskalácie konfliktu v Iráne, čo znova viac naklonilo misky váh v prospech diplomatického riešenia,“ ozrejmil analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Budúci vývoj je otázkou geopolitiky
Analytici sa zhodli, že odhadovať budúci vývoj by bolo nateraz len hádaním. „Na strane rastu stojí ponuka. Svetové zásoby sú od februára, teda od vypuknutia vojny, nižšie takmer o miliardu barelov, takže trh nemá čím tlmiť ďalší výpadok,“ uviedol investičný analytik spoločnosti Simplea Richard Kováč s tým, že eskalácia bojov by mohla Brent poslať do pásma 110 až 125 dolárov za barel.
„Na strane poklesu stojí dopyt. Vo štvrtok americký Nasdaq stratil 5,5 percenta a japonský index Nikkei sa v piatok prepadol do medvedieho trhu. Keď padajú akcie, trh začína počítať s pomalšou ekonomikou. A pomalšia ekonomika spotrebuje aj menej ropy,“ pokračoval Kováč.
Pánis dodal, že budúci vývoj cien vie s istotou predpovedať len niekto z úzkeho vnútorného okruhu v Bielom dome. Do cenotvorby vstupuje aj ropný kartel OPEC, ktorý sa začiatkom novembra rozhodol ponechať ťažobné kvóty počas decembra na nezmenenej úrovni. Dohodu o stabilnej ťažbe približne 31 miliónov barelov denne podpísali Saudská Arábia, Rusko, Irak, Kuvajt, Kazachstan, Alžírsko a Omán.
Kováč upozornil na 29. november, kedy sa stretne všetkých 21 členov a budú rozhodovať o kvótach na rok 2027. „Ako základ im poslúži audit ťažobných kapacít, ktorý vojna oddialila. Tam sa rozhodne, koľko ropy sa na trh vráti, keď sa dodávky cez Hormuzský prieliv vrátia do normálu,“ uzavrel.
Benzín zlacňuje, nafta je na rekorde
Pumpári by cenovky smerom nadol mohli prepisovať do dvoch týždňov. Cena 95-oktánového benzínu sa v 44. týždni, ktorý sa končil 1. novembra, dostala na úroveň 1,785 eura. Taký lacný bol naposledy začiatkom septembra.
„Skončila sa hlavná letná motoristická sezóna a benzínu je v Európe relatívny dostatok. Vzhľadom na pokles cien ropy z konca októbra o približne 15 percent a pokles rafinérskych marží by mohlo zlacňovanie navyše pokračovať,“ načrtol Pánis.
V prípade nafty je situácia horšia. Liter dieselu stál v priemere 1,979 eura, čo je absolútny rekord. Na niektorých pumpách už toto palivo prekonalo dvoj-eurovú hranicu. „Na burze v Rotterdame vidíme to isté, čo sa deje na trhu s ropou. Cena dieselu klesla z maxím počas októbra o 15 percent. Očakávame preto, že by sa to mohlo v dohľadnej dobe ukázať aj na našich čerpacích staniciach,“ vyjadril sa Hapl.
Nafta sa dostávala pod tlak predovšetkým kvôli akútnemu nedostatku. Problémom nebola iba dostupnosť surovej ropy, ale aj obmedzené možnosti jej spracovania v rafinériách, ktoré na Blízkom východe zničili americké rakety či partizánske akcie jemenských Húsiov. V Rusku ich zasiahli dronové útoky Ukrajincov a Moskva preto zastavila vývoz nafty do sveta. Situáciu zhoršili aj nízke zásoby v Európe a USA.
