Rumunskí Rómovia bohatnú na sociálnych dávkach z Nemecka
Mnohodetné rómske rodiny z rumunských dedín nachádzajú zdroj príjmu v nemeckom sociálnom systéme. Stačí čiastočný pracovný úväzok alebo vyhlásenie samostatnej zárobkovej činnosti a nárok na sociálne dávky je tu. Mesačne tak môžu získať tisíce eur, vďaka ktorým si v Rumunsku kupujú luxusné autá a stavajú domy.
„V našej obci máme mnohodetné rodiny, niektoré majú desať alebo pätnásť detí. V Nemecku dostávajú detské prídavky,“ priblížil Vasile Lita, rómsky starosta rumunskej obce Bărbulești. Z takmer 8 000 obyvateľov tvoria vyše 80 percent Rómovia a vedenie obce netají, že mnohí našli „zlatú baňu“ práve v Nemecku.
Ako prezradil vicestarosta Zobar-Marian Cuțitaru, mesačne vydajú až 20 – 30 potvrdení pre ľudí z dediny, že nepoberajú rodinné prídavky v Rumunsku. Vďaka tomu môžu využiť benefity sociálneho systému v Nemecku. Manželský pár tam dostane okolo 500 eur, k tomu 259 eur na každé dieťa, pričom v Rumunsku je výška prídavku na dieťa len 55 eur. K tomu sa pridávajú sociálne dávky, príspevok na vzdelanie, na bývanie a ďalšie výhody.
„To sa potom rýchlo nazbiera. Pre našu krajinu a naše deti z Rumunska je to ako poklad,“ zhodnotil Cuțitaru. Marcel Bamboi, starosta dediny Fântânele neďaleko hlavného mesta, otvorene priznal, že keby Nemecko neponúkalo také sociálne dávky, Rómovia by tam zrejme vôbec neodišli.
Uvedené svedectvá odzneli v reportáži EU-Armutsmigration: Sozialstaat in der Sackgasse?, ktorú odvysielala nemecká verejnoprávna televízia MDR. Keďže jej autorka otvorene ukázala, ako rumunskí Rómovia zneužívajú sociálny systém v Nemecku, dielo vyvolalo rozruch.
Občania Rumunska a Bulharska môžu od roku 2014 žiť a pracovať v ktorejkoľvek krajine EÚ. Legislatívna úprava z roku 2016 mala zabrániť, aby do Nemecka neprichádzali len pre vidinu sociálnych dávok, no v zákone je medzera. Nárok na sociálne dávky a rodinné prídavky má každý, kto preukáže, že pracuje – stačí odrobiť niekoľko hodín do týždňa alebo vyhlásiť, že je samostatne zárobkovo činnou osobou.
Tak, ako to pred ôsmimi rokmi predviedli rumunskí Rómovia v meste Halle pri Lipsku. Zrazu sa zjavili v uliciach, tvrdiac, že zbierajú kovový odpad. Úrady pritom tušili, že je to len zámienka, aby mohli poberať sociálne dávky. Viaceré mestá v Porúrí a neskôr aj v ďalších regiónoch odvtedy zažili prílev rumunských a bulharských Rómov.
Príkladom je mesto Hagen neďaleko Dortmundu. Ešte v roku 2013 tam sociálne dávky poberalo iba 52 Rómov z Rumunska. Dnes má zo 190-tisíc obyvateľov mesta až 4 500 rumunský pas a z nich je 3 100 odkázaných na sociálnu pomoc. V Magdeburgu na východe Nemecka nebývalo v roku 2014 ani 160 občanov z Rumunska, dnes ich je tam takmer 3 000, teda 20-krát viac.
Z údajov Spolkovej agentúry pre prácu vyplýva, že výdavky štátu na rumunských občanov v tomto meste neustále rastú. Zatiaľ čo v roku 2013 dosahovali len 140-tisíc eur, vlani sa vyšplhali až na tri milióny. Z občanov EÚ, ktorí v Nemecku poberajú sociálne dávky, pochádza asi polovica z Rumunska a Bulharska.
Štvrte nemeckých miest, kde sa usadili Rómovia z Rumunska, nemajú dobrú povesť. Napríklad mestská časť Neue Neustadt na severe Magdeburgu bola kedysi príjemným miestom na život. Dnes sa vonku potulujú tlupy hlučných výrastkov, nie je núdza o násilie, niekedy dokonca počuť streľbu, na uliciach sa povaľuje odpad. V televíznej reportáži MDR to dosvedčujú videá miestnych obyvateľov.
„Cítim sa tu ako cudzinec. A to v tejto štvrti bývam od roku 1998… Už to nie je pekná štvrť,“ posťažoval sa jeden z domácich. S Rómami sa snažili porozprávať, no bráni tomu jazyková bariéra. Hoci tam mnohí žijú už desať rokov, neovládajú nemčinu.
Obyvatelia sa ponosovali aj na magistráte, ale márne. „O problémoch vedia, no nechcú si ich priznať alebo si netrúfajú niečo s tým urobiť,“ uviedol jeden z miestnych. Ďalší, ktorý rómskym rodinám prenajímal byty vo svojom dome, objasnil, prečo ich musel vyhodiť. „Mal som ich už dosť. Neplatili mi za nájom, spolu mi dlhujú 20-tisíc eur,“ zdôvodnil v reportáži. Mestská elektráreň týmto rodinám vypla prúd, lebo neuhradili faktúry. Neplatili ani za kúrenie napriek tomu, že na to dostávali finančné príspevky od štátu.
