Nemeckí vojaci v Litve monitorujú signály z Kaliningradu a Bieloruska
Nemecké jednotky pôsobiace v Litve sledujú vojenské aktivity za hranicami krajiny, predovšetkým v ruskej exkláve Kaliningrad a v Bielorusku. V okolí letiska Paluknys rozmiestňujú v lesoch na stromoch špeciálne senzory, ktoré zachytávajú elektronické signály pochádzajúce z radarov či vojenských vysielačiek.
Šéf nemeckých kybernetických síl Thomas Daum vysvetlil, že cieľom monitorovania je včas rozpoznať prípadné prípravy na druhej strane hranice.
Ako funguje elektronické sledovanie
Zachytené signály následne analyzujú operátori, ktorí pracujú v maskovaných úkrytoch. Údaje z terénu spracúvajú pomocou počítačov a striedajú sa v 12-hodinových službách. Počas jednej zmeny dokáže vojak obsluhovať približne 15 systémov naraz, zatiaľ čo jeho kolega odpočíva.
Pozornosť nemeckých jednotiek smeruje najmä na dve oblasti. Prvou je ruský Kaliningrad, ktorý sa nachádza približne 140 kilometrov od letiska Paluknys. Druhou je Bielorusko, ktorého hranica je vzdialená len asi 35 kilometrov.
Na monitorovaní sa podieľajú príslušníci 45. tankovej brigády. Tú Nemecko v Litve postupne buduje a do budúceho roka by mala mať približne 4 800 vojakov.
Elektronické zariadenia sú nevyhnutnou súčasťou fungovania ruských aj bieloruských ozbrojených síl. Pri presunoch jednotiek sa aktivujú radary a vysielačky, ktorých signály dokážu senzory zachytiť. Náhly nárast elektronickej aktivity tak môže upozorniť na to, že sa za hranicami niečo pripravuje.
Databázy elektronických podpisov
Zachytené údaje však nemajú význam iba pri okamžitom vyhodnocovaní situácie. Vojaci z nich vytvárajú aj databázy elektronických charakteristík jednotlivých zariadení. Každý radar má totiž svoj špecifický elektronický podpis, podľa ktorého ho možno identifikovať.
Takto získané informácie môžu následne využiť aj ďalšie zložky spojeneckých síl. Ak sa napríklad v Bielorusku objaví nový radar protivzdušnej obrany, jeho charakteristika sa dostane do systémov stíhačiek Eurofighter či techniky litovskej armády. Piloti a vojaci tak môžu vopred vedieť, s akým zariadením sa môžu stretnúť.
Nemci v Litve zároveň testujú ďalšie technológie určené na odhaľovanie a zneškodňovanie dronov. Medzi ne patria detektory bezpilotných lietadiel, malé stíhacie drony schopné zasahovať proti iným bezpilotným strojom, rušičky signálu či akustický radar, ktorý dokáže drony identifikovať podľa zvuku.
Problémom je množstvo dát
Patrick Jesche z kybernetického inovačného centra Bundeswehru upozorňuje, že problémom už dnes nie je nedostatok informácií, ale ich obrovské množstvo. Kľúčovou úlohou je preto dokázať čo najrýchlejšie rozlíšiť dôležité signály od tých, ktoré nepredstavujú podstatnú hrozbu.
Thomas Daum zdôrazňuje, že prítomnosť nemeckých jednotiek v Litve nemá v súčasnosti súvisieť s prebiehajúcim konfliktom. Jej hlavnou úlohou je odstrašenie a vyslanie jasného signálu smerom k potenciálnemu protivníkovi.
„Teraz nejde o obranu, pretože tu žiadny konflikt nie je. Ide o odstrašenie, ktoré jasne hovorí: Nechoďte sem, nič neskúšajte, pretože my už tu sme,“ opísal misiu Daum.
Zároveň upozorňuje, že situáciu v kybernetickom a informačnom priestore nemožno považovať za pokojný stav. „Kybernetický a informačný priestor ešte nie je vo vojne, ale už to nie je mier,“ dodal.
Podľa Dauma sa Rusko nachádza v druhej fáze nepriateľských operácií. V tej prvej sa podľa neho snažilo nenápadne prenikať do počítačových sietí západných krajín. Teraz má byť jeho pôsobenie aktívnejšie a zamerané na spôsobovanie škôd.
Súčasťou takýchto aktivít sú sabotáže, špionáž, kybernetické útoky, rušenie signálov aj dezinformačné kampane. Tie majú okrem iného vyvolávať napätie medzi obyvateľmi Litvy a nemeckými vojakmi, ktorí v krajine pôsobia.
Nemecko plánuje posilniť svoje možnosti reagovať na podobné hrozby aj na vlastnom území. V auguste vláda schválila reformu, ktorá by tajným službám umožnila prenikať do systémov útočníkov, kopírovať alebo vymazávať ich dáta a znefunkčňovať nástroje používané cudzími štátmi. Návrh však ešte musí schváliť Spolkový snem.
