Slovenský rozprávkový hrad s luxusnými apartmánmi je na predaj
Hrad Ľupča pri obci Slovenská Ľupča neďaleko Banskej Bystrice sa objavil v ponuke realitnej kancelárie. Za historickými múrmi sa dnes ukrývajú obnovené sály, kaplnka, štyri luxusné apartmány aj moderné technológie. Hrad, ktorý si pamätá uhorských panovníkov, odolal vojenskému obliehaniu a neskôr slúžil ako sirotinec aj útočisko pre rehoľné sestry, nie je opustená ruina. Je to živá národná kultúrna pamiatka, ktorú jej súčasný vlastník postupne obnovuje už viac než dve desaťročia.
Čo všetko dostane nový majiteľ?
Realitná kancelária ponúka hrad ako historickú nehnuteľnosť s úžitkovou plochou 4 242 štvorcových metrov. K nemu patrí pozemok s rozlohou 9 667 m², teda takmer jeden hektár. V ponuke sa spomína obnovená renesančná kaplnka, expozície, nádvoria s výhľadom do údolia Hrona, spoločenské sály, štyri luxusne zariadené apartmány a profesionálna gastronomická kuchyňa. Nechýbajú moderné technické zariadenia vrátane vykurovania, kamerového a protipožiarneho systému či vysokorýchlostného internetu.
Hrad slúži na kultúrne podujatia a súkromné oslavy, no podľa inzerátu zostáva jedna jeho časť vyhradená na súkromné potreby súčasných majiteľov. Označenie „kompletná rekonštrukcia“ v realitnom inzeráte netreba zamieňať za tvrdenie, že celý hrad je už definitívne obnovený. Práce pokračujú aj v roku 2026 a týkajú sa vzácnych historických častí. Cena nie je zverejnená, záujemcovia si ju musia vyžiadať.
Hrad postavil kráľ
Príbeh hradu sa začína v 13. storočí, v období, keď uhorský kráľ Belo IV. po ničivom mongolskom vpáde podporoval budovanie kamenných hradov. Ľupča vznikla na strategickom mieste nad údolím Hrona, na trase spájajúcej významné oblasti stredného Slovenska. Podľa historikov a archeologických výskumov tu pred výstavbou hradu nestálo staršie opevnenie.
Kráľovský hrad chránil dôležitú komunikáciu, slúžil na správu okolitého panstva a panovníkom poskytoval zázemie pri pobytoch v regióne. Belo IV. sa v Ľupči zdržiaval a v roku 1258 tu vydal listinu. Prvá priama písomná zmienka o samotnom hrade pochádza z roku 1306. Zo stredovekého opevnenia sa postupne stal zložitejší komplex, v ktorom sa dodnes zachovali gotické, renesančné, barokové aj klasicistické prvky.
Od obliehania k sirotincu a útočisku rehoľníčok
Jednou z najdramatickejších kapitol bola udalosť z roku 1605. Hrad vtedy obliehali hajdúsi podporujúci povstanie Štefana Bočkaja, ku ktorým sa pridali aj turkotatárski ozbrojenci. Obrancovia pod vedením Gašpara Tribela útok odrazili, no prišli o desať mužov. Ich mená dodnes pripomína pamätná tabuľa na hrade.
Významnú stopu tu zanechala šľachtičná Mária Séčiová. Po konfiškácii jej majetku v druhej polovici 17. storočia prešlo panstvo do správy Banskej komory, ktorá mala záujem predovšetkým o okolité lesy. V 19. storočí vznikol plán premeniť chátrajúci hrad na sirotinec pre deti robotníkov. Ústav dostal meno Gizely Habsburskej, dcéry cisára Františka Jozefa I. Peniaze na jeho zriadenie pochádzali okrem iného z výnosu štátnej dobročinnej lotérie a z panovníkovho daru.
Od roku 1957 v hrade fungoval charitný domov pre rehoľné sestry. Posledné rehoľníčky hrad opustili v decembri 1988.
Kto ho kúpil naposledy?
Na prelome tisícročí sa štát snažil nájsť vlastníka, ktorý by dokázal nákladnú pamiatku zachrániť. V októbri 2002 ju kúpili Železiarne Podbrezová. V čase prevzatia bol hrad v zlom technickom stave a hrozilo mu ďalšie chátranie. Spoločnosť odvtedy postupne obnovuje jeho historické časti a sprístupňuje ich návštevníkom. V roku 2018 získala obnova hradnej kaplnky ocenenie Fénix – Kultúrna pamiatka roka. V roku 2025 hrad navštívilo približne 28-tisíc ľudí.
V máji 2026 ministerstvo kultúry oznámilo, že na ďalšiu obnovu hradu vyčlenilo 540-tisíc eur z programu Obnovme si svoj dom. Projekt sa týka druhého nadzemného podlažia stredovekej časti hradu a jeho sprístupnenia verejnosti. Zatiaľ nie je potvrdené, či Železiarne Podbrezová predávajú hrad práve pre túto rekonštrukciu, zmenu stratégie alebo z iného dôvodu.
Ani prípadná zmena majiteľa by automaticky neznamenala, že hrad prestane byť pamiatkou. Ako národná kultúrna pamiatka podlieha ochrane a obnovu historických častí limitujú pamiatkové pravidlá.
Dá sa hrad navštíviť?
Hrad Ľupča je prístupný verejnosti a jeho oficiálna stránka uvádza dva prehliadkové okruhy. Dolný hrad sa dá absolvovať individuálne, s informačnými tabuľami a expozíciami, trvá približne 30 minút. Horný hrad je prístupný s komentovaným výkladom a prehliadka trvá asi hodinu. Na hornom okruhu návštevníci uvidia neogotický Gizelin dom, reprezentačné priestory, stredoveký donjon, kaplnku s pôvodným oltárom, komnatu Márie Séčiovej aj studňu spojenú s tajnou únikovou chodbou.
