Svetový unikát z Kramárov: Mladíkovi operovali mozog pri vedomí, počas zákroku testovali jeho reč
Lieky nedokázali zastaviť jeho epileptické záchvaty a vyšetrenia roky neodhalili príčinu. Mladý muž napokon na bratislavských Kramároch podstúpil operáciu mozgu pri vedomí. Lekári počas zákroku priebežne testovali jeho reč. Prípad teraz opísali v medzinárodnom vedeckom časopise.
Mladý muž mal 23 rokov a za sebou osem rokov života s ťažkou epilepsiou. Opakované vyšetrenia mimo Univerzitnej nemocnice Bratislava neodhalili nález, ktorý by jeho problémy vysvetľoval. Až špecializovaná diagnostika na Kramároch ukázala temporálnu encefalokélu a oblasť vzniku záchvatov v blízkosti rečových centier.
Tím pod vedením prednostu Neurochirurgickej kliniky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a UNB Andreja Šteňa zvolil operáciu pri vedomí. Prípad je jednou z dvoch odborných prác mladých lekárov, na ktoré nemocnica upozornila na svojom webe. Ich prvými autormi sú Paulína Ondrušová a Ján Buvala. Na publikáciách spolupracovali aj americkí odborníci vrátane neurochirurga z Harvard Medical School.
Počas operácie museli chrániť reč
Pri prvom pacientovi lekári potrebovali odstrániť postihnuté tkanivo a zároveň zachovať dôležité mozgové funkcie. Počas operácie preto priamo monitorovali elektrickú aktivitu mozgovej kôry a testovali reč. „Išlo o vôbec prvú opísanú operáciu temporálnej encefalokély pri vedomí vo svetovej literatúre,“ uviedla nemocnica.
Prvenstvo sa teda týka konkrétneho nálezu a spôsobu jeho operovania. Nejde o prvú operáciu mozgu pri vedomí všeobecne. Prácu s prvou autorkou Paulínou Ondrušovou zverejnil časopis Journal of Neurosurgery: Case Lessons. Medzi spoluautormi je Steven G. Ojemann, pri ktorom publikácia uvádza University of Colorado. UNB ho zároveň predstavuje ako nastupujúceho riaditeľa stereotaktickej a funkčnej neurochirurgie na Mayo Clinic.
Vrátil sa do práce, záchvaty však neustúpili úplne
Nemocnica uviedla, že zákrok prebehol bezbolestne, bez neurologického deficitu a pacient sa vrátil do práce na plný úväzok. Vedecká publikácia výsledok podrobnejšie spresňuje. Operácia sa uskutočnila už v roku 2023 a lekári následne sledovali dlhodobý stav pacienta. Ten hlásil výrazné zlepšenie kvality života, autori však upozorňujú, že úplné vymiznutie záchvatov sa nepodarilo dosiahnuť.
Zároveň zdôrazňujú, že ide o skúsenosť s jedným pacientom. Možnosť využitia postupu treba potvrdiť na ďalších prípadoch. Novinkou, o ktorej teraz nemocnica informuje, je publikovanie výsledkov, nie čerstvo vykonaná operácia.
Ďalší pacient mal problém pri rečových dráhach
Druhá práca sa venuje chirurgickej liečbe mozgových arteriovenóznych malformácií pri dedičnej Renduovej-Oslerovej-Weberovej chorobe. Jej prvým autorom je Ján Buvala a vyšla v časopise Brain and Spine. Súčasťou je aj prípad 49-ročného pacienta z Kramárov. Cievnu malformáciu mal priamo pri rečových dráhach. Tím Andreja Šteňa pri jej odstránení využil navigovaný trojrozmerný ultrazvuk a ICG videoangiografiu.
Podľa nemocnice sa malformáciu podarilo úspešne odstrániť. Pred zákrokom poskytol slovenským lekárom odborné rady Christopher S. Ogilvy z Harvard Medical School v Bostone, ktorý je aj spoluautorom publikácie. Na práci sa podieľal tiež odborník z West Virginia University.
Skúmali aj trvalé následky operácií
Buvalova práca prepája konkrétny prípad s analýzou dovtedy publikovaných výsledkov. Zameriava sa na riziko trvalých neurologických následkov po odstránení malformácií spojených s týmto dedičným ochorením. V súbore 91 pacientov bol súhrnný podiel nových trvalých neurologických deficitov 9,9 percenta. Autori nezistili štatisticky významný rozdiel oproti porovnávaným súborom pacientov s malformáciami bez súvislosti s týmto ochorením.
Upozorňujú však, že počet pacientov je malý a neumožňuje definitívne závery. Zistenia majú pomôcť pri individuálnom posudzovaní rizík a rozhodovaní o liečbe. Neznamenajú, že operácia je vhodná pre každého pacienta s rovnakou diagnózou.
Za výsledkami stojí celý tím
Nemocnica pri oboch prácach vyzdvihla spoluprácu neurochirurgov s neurológmi, anestéziológmi, rádiológmi, psychológmi a logopédmi, ako aj prácu sestier a sanitárov. Andrej Šteňo podľa UNB prezentoval skúsenosti pracoviska aj v sekcii Masterclass na tohtoročnom kongrese Európskej asociácie neurochirurgických spoločností v Hamburgu.
Nemocnica zároveň uviedla, že prednostu viac než vlastné úspechy tešia výsledky mladších kolegov, ktorí majú predstavovať budúcnosť kramárenskej neurochirurgie.
