Putin odmieta ústupky v otázke Donbasu, telefonát so severskými lídrami vyvolal zmiešané reakcie
Ruský prezident Vladimir Putin neustúpi od požiadavky na ovládnutie celého Donbasu, hoci jeho armáda ani po viac než štyroch a pol roku vojny nedokázala tento východoukrajinský región úplne obsadiť. Podľa agentúry Reuters to dal najavo počas telefonického rozhovoru s fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahrom Störem.
Agentúra sa odvoláva na zdroj blízky Kremľu, podľa ktorého Putin privítal diplomatické úsilie európskych predstaviteľov, no odmietol kompromis v otázke územných požiadaviek. Severskí lídri reagovali zdôraznením potreby dosiahnuť „spravodlivý“ mier.
Telefonát sa uskutočnil z iniciatívy Fínska a Nórska po konzultáciách s Kyjevom. Jeho cieľom bolo priamo tlmočiť Putinovi postoje pred pripravovanými rokovaniami Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov.
„Výsledok tejto vojny bude mať priamy vplyv na našu bezpečnosť aj na bezpečnosť celej Európy. Ukončenie vojny si vyžaduje priame rozhovory,“ zdôraznil Stubb podľa vyhlásenia fínskeho prezidentského úradu.
Donbas zostáva hlavnou prekážkou mieru
Oficiálne vyhlásenie Moskvy nenaznačilo žiadnu zmenu v Putinovom postoji. Kremeľ zopakoval, že „dosiahnutie spravodlivého a dlhodobého mieru“ je možné iba pri úplnom a bezpodmienečnom zohľadnení toho, čo označuje za legitímne záujmy Ruska.
Putin zároveň obvinil Európsku úniu a NATO z konfrontačnej politiky, ktorá podľa neho prispieva k predlžovaniu bojov. Moskva tak opäť preniesla zodpovednosť za pokračovanie konfliktu na Západ, hoci rozsiahlu inváziu na Ukrajinu začalo Rusko vo februári 2022.
Rusko v súčasnosti okupuje približne pätinu medzinárodne uznaného územia Ukrajiny vrátane Krymu a rozsiahlych častí východných a južných oblastí. Kým Luhanskú oblasť ovláda prakticky celú, v Doneckej oblasti má podľa údajov uvedených agentúrou Reuters pod kontrolou približne 80 percent územia.
Moskva napriek tomu požaduje, aby sa ukrajinské jednotky stiahli aj zo zostávajúcich častí Doneckej oblasti. Pre Kyjev by takáto dohoda znamenala odovzdanie ďalšieho územia bez boja a oslabenie obranných pozícií.
Denník The New York Times v septembri informoval, že Putin počas rokovaní s americkými vyslancami vyjadril presvedčenie, že ruské sily dokážu zvyšok Donbasu dobyť v priebehu niekoľkých mesiacov. Jared Kushner však podľa denníka jeho odhad spochybnil a pripomenul, že Moskva podobné prognózy predkladala už pred rokom.
Rozhovor s Putinom rozdelil spojencov
Diplomatická iniciatíva Fínska a Nórska vyvolala medzi európskymi predstaviteľmi zmiešané reakcie. Dánska premiérka Mette Frederiksenová kritizovala najmä nedostatočnú koordináciu s ostatnými spojencami. „Som veľmi skeptická voči tejto nórskej a fínskej iniciatíve. Nebola koordinovaná s nikým z nás ostatných,“ uviedla podľa Deutsche Welle.
Rezervovane sa vyjadril aj švédsky premiér Ulf Kristersson, podľa ktorého predchádzajúce rozhovory európskych politikov s Putinom nepriniesli zásadný pokrok.
Nemecký kancelár Friedrich Merz naopak diplomatické úsilie ocenil, zdôraznil však, že o budúcnosti Ukrajiny nemožno rozhodovať bez jej účasti.
Stubb a Störe vysvetlili, že s Putinom nehovorili v mene celej Európy, ale ako predstavitelia svojich krajín. O výsledkoch rozhovoru následne informovali ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Ten zdôraznil, že skutočnú ochotu Moskvy ukončiť vojnu musia sprevádzať konkrétne kroky, predovšetkým zastavenie útokov na civilnú a energetickú infraštruktúru.
Nádej sa upiera na rokovania v Abú Zabí
Diplomatické úsilie by malo pokračovať v prvej polovici novembra v Spojených arabských emirátoch, kde sa očakávajú rokovania zástupcov Ruska, Ukrajiny a Spojených štátov. Témou majú byť aj bezpečnostné záruky po prípadnom ukončení bojov.
