Izraelské voľby: Netanjahu sa obáva porážky, favoritom je obľúbený generál
V Izraeli sa v utorok konajú parlamentné voľby, ktoré rozhodnú o ďalšom smerovaní krajiny. Najdlhšie úradujúceho premiéra v dejinách štátu Benjamina Netanjahua vyzval bývalý náčelník generálneho štábu Gadi Eisenkot. Predvolebné prieskumy naznačovali tesné víťazstvo generálovho opozičného bloku.
„Je to najkritickejší deň od založenia štátu Izrael. Vyzývam všetkých izraelských občanov, aby išli voliť,“ povedal v utorok pred novinármi 66-ročný Eisenkot. Rovnako vnímali voľby aj mnohí jeho krajania, ktorí si už neželajú pokračovanie Netanjahuovej vlády.
„Ak sa ľudia pýtajú, či to Izraelčania vidia ako otázku života a smrti, odpoveď je áno – ale platí to pre voličov opozície,“ uviedla v podcaste izraelského denníka Haaretz politická analytička Dahlia Scheindlinová.
„Sekulárne a liberálne opozičné frakcie v Izraeli majú pocit, že tieto voľby sú poslednou šancou na záchranu izraelskej demokracie a obnovenie inštitúcií, ktoré sa počas Netanjahuových po sebe nasledujúcich funkčných období rozpadli,“ vysvetlila pre arabskú televíziu Al Džazíra izraelsko-americká komentátorka a analytička Mairav Zonszeinová.
Dôležitosť volieb potvrdzovala aj mimoriadne vysoká účasť – v priebehu dňa dosiahla najvyššie čísla od roku 1977.
Súboj dvoch blokov
Voľby do izraelského parlamentu (Knesetu) sú prvým hlasovaním od teroristického útoku 7. októbra 2023, keď bojovníci islamského hnutia Hamas prepadli židovský štát, kde povraždili asi 1 200 ľudí, prevažne civilistov, a 251 odvliekli ako rukojemníkov do Pásma Gazy.
Právo voliť má zhruba 7,3 milióna občanov, ktorí si môžu vybrať z 36 politických strán. Z prieskumov vyplýva, že šancu prekročiť hranicu 3,25 percenta odovzdaných hlasov, čo je podmienkou pre vstup do Knesetu, má trinásť subjektov.
Rozhodujúci súboj sa bude zvádzať medzi dvoma politickými tábormi – Netanjahuovým blokom, ktorý v posledných prieskumoch získal 50 percent, a Eisenkotovým zoskupením strán, ktoré má mierny náskok (56 percent).
Ak ide o jednotlivé subjekty, favoritom volieb bola Eisenkotova nová strana Jašar (23 %), za ňou nasledoval premiérov pravicový Likud (21 %), liberálna aliancia Spolu (15 %) bývalého predsedu vlády Naftaliho Bennetta a sionistická ľavicová strana Demokrati (10 %).
V parlamentných voľbách je len jeden volebný obvod, pričom voliči rozhodujú o 120 poslancoch Knesetu. Zaujímavé je, že v histórii krajiny sa ešte nikdy nestalo, aby dosiahla absolútnu (nadpolovičnú) väčšinu, teda 61 kresiel, jediná strana. Zakaždým sa musela vytvoriť vládna koalícia. Podľa prieskumu, ktorý minulý piatok zverejnil denník Maariv, by blok súčasného premiéra získal iba 48 poslancov.
Šírenie strachu
„Bibimu“, ako 77-ročného Netanjahua prezývajú, nepomohlo ani to, že ho verejne podporil americký prezident Donald Trump. Krátko pred voľbami sa preto hlasy snažil získať tým, že šíril pocit strachu a ohrozenia. V nedeľu napríklad na sociálnej sieti X zverejnil snímku upravenú umelou inteligenciou zobrazujúcu výbuch atómovej bomby nad Tel Avivom.
Prestížny denník Wall Street Journal zase informoval, že šéfa Bieleho domu žiadal, aby obnovili vojenské údery proti Iránu. Trump to však odmietol, keďže pred blížiacimi sa voľbami do Kongresu nechce dráždiť amerických voličov. Netanjahu potom „strašil“ tým, že mu chcú voľby „ukradnúť“.
„Toto je stav núdze. V stávke je budúcnosť židovského štátu,“ napísal v utorok na sociálnej sieti X. Svojho vyzývateľa v kampani obviňoval, že je príliš mäkký na to, aby Izrael ubránil.
„Netanjahu na súperov útočí stále rovnako a tvrdí, že len on zaistí bezpečnosť. To sme videli 7. októbra,“ poznamenal ironicky Eisenkot, ktorý žiada, aby vtedajší útok teroristov vyšetrila nezávislá komisia, pretože ho pokladá za zlyhanie armády, tajných služieb i vlády.
Generál síce nie je taký obratný rečník ako Netanjahu, ale ľudia si ho obľúbili. Je skromný, má morálne zásady a prežil stratu ako tisíce jeho krajanov. V boji s Hamasom zahynul jeho 25-ročný syn, zatiaľ čo premiérov syn Yair zostal na Floride, aby nemusel narukovať.
Izraelčania očakávajú, že Eisenkot by ich krajinu vyviedol z medzinárodnej izolácie a obnovil naštrbené vzťahy s Európou. Je tiež proti tomu, aby židovský štát rozširoval osady na Západnom brehu Jordánu a dopúšťal sa tam násilností na civilnom obyvateľstve. Na mnohé veci má však rovnaký názor ako jeho protivníci – schvaľuje vojnu proti Iránu, pokračoval by v bojoch proti Hamasu a odmieta vytvorenie palestínskeho štátu.
