Gašpar pre ruskú agentúru hájil spoluprácu s Moskvou
Podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar v rozhovore pre ruskú štátnu agentúru TASS presadzoval spoluprácu s Moskvou. Pripustil však, že po zmene vlády by Slovensko pravdepodobne zmenilo zahraničnopolitické priority.
Podľa Gašpara môže Slovensko udržiavať dialóg s Ruskom a zároveň spolupracovať so západnými spojencami. Obhajoval obnovenie výmeny vojenských pridelencov a zdôrazňoval ekonomické záujmy Slovenska pri dodávkach energií.
Rozhovor vyšiel v čase, keď minister zahraničných vecí Juraj Blanár rokoval v Moskve so Sergejom Lavrovom. Slovenský šéf diplomacie po pondelkovom stretnutí oznámil, že Bratislava chce rozvíjať spoluprácu s Ruskom v oblastiach, na ktoré sa nevzťahujú sankcie.
Vojenské kontakty obhajuje aj napriek výhradám
Gašpar označil obnovenie výmeny vojenských pridelencov za praktický krok, ktorý má pomôcť zachovať komunikáciu a zlepšiť vzájomné porozumenie v bezpečnostných a obranných otázkach. Priame kontakty podľa neho znižujú riziko nedorozumení a zbytočného vyostrovania napätia.
„V medzinárodných vzťahoch je dôležité udržiavať diplomatické kontakty, aj keď medzi krajinami existujú zásadné nezhody,“ uviedol v rozhovore.
Pripustil, že obnovenie vojenských kontaktov vyvolalo obavy u časti slovenskej opozície aj zahraničných pozorovateľov. Týkajú sa podľa neho predovšetkým bezpečnostných rizík a dôvery medzi spojencami. Vláda tento krok obhajuje ako súčasť diplomatických vzťahov a výmeny informácií.
Pri ruskom plyne hovoril o účtoch domácností
Výraznú časť rozhovoru venoval energetike. Pri odklone od ruského plynu upozorňoval na geografickú polohu Slovenska, existujúcu infraštruktúru aj náklady na zmenu dodávateľských trás.
Podľa Gašpara môže prechod na iné zdroje vyžadovať modernizáciu infraštruktúry, nové kontrakty a vyššie výdavky na dopravu. Pri rozhodovaní preto žiada zohľadňovať dosah na priemysel, konkurencieschopnosť podnikov a rozpočty domácností. Konkrétny výpočet budúcich nákladov neuviedol.
Európska únia už postupné ukončenie dovozu ruského plynu schválila. Pri existujúcich dlhodobých kontraktoch sa má zákaz dovozu skvapalneného plynu LNG uplatňovať od 1. januára 2027. Pri potrubnom plyne je termín stanovený na 30. septembra 2027, za určených podmienok s možnosťou posunu na 1. november.
Rada EÚ odklon od ruských energií vysvetľuje ruskou agresiou proti Ukrajine a využívaním energetických dodávok ako nástroja nátlaku.
Odvolával sa aj na dohodu Trumpa s Putinom
Gašpar pri obhajobe energetickej spolupráce poukázal na americko-ruskú dohodu o dodávkach nafty. Použil ju ako príklad rozdielnych prístupov západných krajín k hospodárskym vzťahom s Moskvou.
Existenciu dohody potvrdzuje aj spravodajstvo agentúry Reuters. Donald Trump podľa nej 9. októbra oznámil dohodu s Vladimirom Putinom o dodávkach ruskej nafty do Spojených štátov a na svetové trhy, spojenú s dočasným uvoľnením amerických sankcií na ruské palivá.
Ruské aktíva na zbrane pre Ukrajinu? Gašpar je proti
Gašpar odmietol konfiškáciu zmrazených ruských aktív a ich využitie na vojenské potreby Ukrajiny. Odvolával sa na postoj premiéra Roberta Fica a upozorňoval na možné súdne spory, odvetné opatrenia aj dôsledky pre mierové rokovania. Za vhodnejšie označil ich prípadné využitie na povojnovú obnovu.
Rada EÚ 26. októbra uviedla, že cez Európsky mierový nástroj nasmerovala 3,5 miliardy eur z výnosov zo zablokovaných ruských aktív na muníciu, protivzdušnú obranu a drony. Ide o použitie výnosov, čo treba odlišovať od konfiškácie samotných aktív.
Hovoril aj o vízach a vydávaní Rusov
Ruská agentúra sa Gašpara pýtala aj na cestovanie ruských občanov na Slovensko a ich prípadné vydávanie do tretích krajín. Podpredseda parlamentu zdôrazňoval individuálne posudzovanie žiadostí a odmietal automatické hodnotenie ľudí iba podľa občianstva.
Pri vydávaní uviedol, že každý prípad sa musí posudzovať podľa zákonov, medzinárodných záväzkov a informácií o možnom prenasledovaní či porušovaní základných práv. Vydanie z politických dôvodov označil za nepravdepodobné.
Pri vízach platia aj spoločné európske pravidlá. Európska komisia v novembri 2025 sprísnila podmienky udeľovania viacvstupových víz ruským občanom žijúcim a žiadajúcim o krátkodobé víza v Rusku.
Po voľbách sa kurz môže zmeniť
Gašpar sa vyjadril aj k tomu, ako dlho môže súčasná politika voči Moskve vydržať. Vláda Roberta Fica by podľa jeho odhadu mohla pokračovať do konca funkčného obdobia.
Pripustil však, že prípadné víťazstvo opozície a zmena vlády po voľbách v roku 2027 by pravdepodobne priniesli aj zmenu zahraničnopolitických priorít. Súčasný kabinet podľa neho presadzuje pragmatickú spoluprácu s Ruskom, kým dlhodobým záujmom Slovenska má byť predvídateľná zahraničná politika a udržiavanie vzťahov s európskymi partnermi, Spojenými štátmi aj Moskvou.
