Putin stratil v Belehrade papagája, ale prečo má od prehry v Srbsku veľmi ďaleko?
Volebný neúspech Aleksandara Vučiča automaticky nepovedie k strate vplyvu Moskvy v Belehrade. Vladimir Putin sa síce už nebude môcť spoliehať na tohto politického spojenca, ale tí, čo po parlamentných voľbách prichádzajú k moci, určite nezačnú rýchlo meniť podobu srbsko-ruských vzťahov.
Putinov papagáj, ako označujú 56-ročného srbského exprezidenta jeho najsilnejší kritici, neobsadí funkciu predsedu vlády, v ktorej by šéfovi Kremľa išiel bezpochyby naďalej poruke, no na druhej strane nie je možné označiť víťaza volieb za protiruského. Nenávisť srbskej opozície voči Vučičovi automaticky neznamená jej odpor proti Rusku.
Pripomeňme, že Putin mal spojenca v Belehrade dlhé roky. Od apríla 2014 bol Vučič premiér, v máji 2017 prevzal funkciu hlavy štátu, ktorú vykonával až do septembra 2026. Nedávno abdikoval, aby sa uchádzal o riadenie Srbska z pozície šéfa vlády, lebo ústava mu neumožňuje kandidovať tretíkrát po sebe v prezidentských voľbách.
Vučič dlhodobo odolával tlaku EÚ, aby sa pridal k protiruským sankciám. Objasňoval to hlavne kombináciou národných a ekonomických záujmov Srbska. V prvom prípade išlo najmä o to, že Rusko stále neuznáva jednostranne vyhlásenú nezávislosť Kosova, čiže Vučič potreboval Putina mať naďalej na svojej strane, v druhom prípade sa dalo hovoriť o energetickej závislosti na Rusku.
V predvolebnej kampani Vučič tvrdil, že keby sa dostali k moci predstavitelia opozičnej Študentskej kandidátky, znamenalo by to zásadnú zmenu vo vzťahoch medzi Belehradom a Moskvou: „Už desať dní po vzniku novej vlády by sme videli, že zavádzajú sankcie proti Rusku,” povedal v rozhovore s ruskou publicistkou Ksenijou Sobčakovou. Po svojej volebnej prehre sa vyjadril podobne, ale hovoril o inom horizonte: tvrdil, že víťaz volieb potrestá Putinov režim najneskôr v marci alebo v apríli 2027.
Z rétoriky Študentskej kandidátky po jej volebnom triumfe však nič nenaznačuje, že by Vučič mal pravdu. Naopak. Vyplýva to z výrokov jedného z lídrov tohto hnutia, ktorým je Jovo Bakič. „Rusko rešpektujeme ako veľmoc a historicky významného partnera a v mnohých prípadoch aj ako ochrancu. V tomto smere nedôjde k žiadnym zmenám. Sankcie, ktoré na Rusko uvalí malý národ, akým je Srbsko, nezmenia nič, no z hľadiska symboliky budú veľmi zlé,” povedal pre televíznu stanicu Russia Today Balkan.
Putin môže byť spokojný aj po ďalších slovách Bakiča o energetických dodávkach: „Nemáme v úmysle ulahodiť cudzincom, ale skôr konať v národných záujmoch Srbska.” Ako sa dá objasniť táto veta? Stručne tak, že lacný ruský plyn má prednosť pred jeho vysokou cenou na trhu napriek tomu, že EÚ, kam by sa Srbi radi dostali, sa pre Putinovu inváziu na Ukrajinu odstriháva od dodávok energetických surovín z Ruska.
Gazprom dodáva Srbsku ročne približne 2,2 miliardy kubických metrov plynu. Tento ruský energetický gigant ho predáva do tejto krajiny výrazne lacnejšie v porovnaní s trhovými cenami. Šéf srbskej plynárenskej spoločnosti Srbijagas si nedávno pochvaľoval, že s Gazpromom sa podarilo podpísať dohodu, ktorá naďalej umožňuje zvýhodnený nákup plynu. Dušan Bajatovič poukázal na to, že cena za kubický meter zostane na úrovni 318 eur, pričom na voľnom európskom trhu je to až okolo 800 eur.
O predĺžení kontraktu telefonovali na konci septembra spolu Vučič a Putin. „Plyn od amerických alebo od európskych dodávateľov by nás stál každý týždeň o 12 miliónov eur viac,” citovala agentúra RIA-Novosti predsedu dozornej rady Srbijagasu Aleksandara Vulina. Ročne to znamená pre Srbov úsporu až 624 miliónov eur.
Dodajme, že Rusi sa zjavne poistili pre prípad, keby Srbsko chcelo zmeniť svoju zahraničnú politiku v ich neprospech. O čo ide? Je to jednoduchý obchodný trik: Gazprom predlžuje dohodu o lacnom predaji plynu iba na obdobie troch mesiacov. Čiže nejde o dlhodobý kontrakt. Aj v poslednom prípade Rusi garantovali Srbov veľmi zvýhodnenú cenu plynu len do konca tohto roku. Každý si ľahko predstaví, čo by nasledovalo zo strany Gazpromu po 1. januári 2027, keby sa nová srbská vláda vo vzťahu k Moskve odklonila od Vučičovho politického kompasu.
