Prečo skončil Mazurek druhý a prichádza Smer o baštu? Politológovia zhodnotili výsledky v regiónoch
Výmena vo vedení Košíc, tesný súboj o župana, slabší výsledok Smeru na Považí a výrazná podpora kandidátov krajnej pravice v Prešovskom a Banskobystrickom kraji. Politológovia Michal Cirner z Prešovskej univerzity a Jozef Lenč z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave zhodnotili, čo výsledky regionálnych volieb prezradili o náladách voličov.
V čele metropoly východu bude po ôsmich rokoch nové meno. Novým primátorom Košíc sa stane doterajší starosta mestskej časti Sídlisko KVP Ladislav Lörinc, ktorý doterajšieho šéfa radnice Jaroslava Polačeka predbehol o viac ako 18 percentuálnych bodov. Cirner hodnotí založenie mestskej Košickej strany ako prezieravý ťah, ktorý Lörincovi prinesie spojencov aj výtlak. V mestskom zastupiteľstve bude mať za túto stranu sedem poslancov z 51.
Podľa Cirnera má budúci primátor dostatok skúseností z vedenia mestskej časti aj mestského a župného parlamentu. Pripomenul, že Lörinc predtým pôsobil v SDKÚ aj Sieti, a označil ho za pragmatika, ktorý sa bude snažiť plávať medzi rôznymi záujmami a robiť mediátora. V kampani mu podľa politológa pomohli charizma, marketing aj to, ako dokázal hovoriť o výsledkoch svojho starostovského pôsobenia.
Jedným z Lörincových vyzývateľov bol kandidát s takmer identickým menom Ladislav Lörincz, ktorý skončil so 1397 hlasmi. Cirner vyslovil domnienku, že Lörinc mohol mať o tisíc hlasov viac, keďže pri šiestich hlasovacích lístkoch mohlo ľahko dôjsť k omylu z nepozornosti. Na výsledok volieb by to podľa neho nemalo vplyv, keďže náskok pred Polačekom bol markantný.
Dramatický bol súboj o post košického župana. Marián Porvažník, ktorý kandidoval s podporou PS, Hnutia Slovensko, SaS, KDH, Demokratov, Za ľudí, OKS a DS-ODS, získal 30,7 percenta a na víťazstvo mu podľa Cirnera chýbalo máličko. Doterajší župan Rastislav Trnka uzavrel pred voľbami dohodu o podpore s Maďarskou alianciou. Cirner upozornil, že o tri tisícky voličov viac prišli voliť Trnku, a dodal, že voliči v Košickom kraji sú pripravení na kandidáta PS, ktorým sa o štyri roky môže stať Porvažník.
Trenčiansky župan Jaroslav Baška zo Smeru, ktorý je županom na Považí od roku 2013, získal 57,44 percenta hlasov, kým v roku 2022 to bolo viac ako 67,25 percenta. Druhá skončila kandidátka strany Demokrati Natália Svítková so ziskom 39,02 percenta. Podľa Lenča je faktom, že vládny Smer stráca jednu zo svojich bášt. „Strana nemá dôveru voličstva. Ukazuje sa, že šancu majú už len tí, v ktorých tú dôveru a istotu vidia voliči a to je prípad Jaroslava Bašku, ktorému možno kandidovanie v ‚drese’ Smeru dnes už možno aj škodí,“ uviedol Lenč.
V Prešovskom kraji obhájil post župana šéf KDH Milan Majerský, ktorý skončil ešte s lepším výsledkom ako pred štyrmi rokmi. Jeho konkurent Milan Mazurek z Republiky dosiahol 35,18 percenta hlasov. Majerský v povolebnej reči uviedol: „Verím, že extrém je ešte ďaleko a také by som chcel mať aj Slovensko.“ Podľa Cirnera bola za Mazurekovým výsledkom absencia kandidáta vládnej koalície. Smer najskôr ohlásil kandidatúru europoslankyne Judity Laššákovej, no tá sa po pár týždňoch stiahla.
Cirner si všíma, že niektoré časti kraja sú baštami Smeru a Hlasu, ktorým kresťanský demokrat nevyhovuje. „Títo voliči nechceli predsedu KDH za župana alebo z rôznych príčin boli za zmenu a tú mohol priniesť iba jeden kandidát, ktorý mal reálnu šancu na dobrý výsledok, a to pán Mazurek,“ ozrejmil. Podľa neho to však neznamená, že stotisíc voličov z Prešovského kraja bude automaticky voliť Republiku. Bolo by podľa neho chybou povedať, že ide o neofašistov, skôr odmietali Majerského a nemali vlastného kandidáta. Sila Republiky však rastie na úkor Smeru.
V Banskobystrickom kraji získali spolu takmer jednu štvrtinu hlasov podpredseda Republiky Miroslav Suja (14,99 %) a Marian Kotleba (9,11 %), ktorý už raz župu viedol. Podľa Cirnera tvoria ich elektorát voliči protestu. Títo kandidáti podľa neho oslovujú silou sociálnych sietí, posolstvami bez oponentúry a výrazným prejavom s populistickými prvkami, kde nejde o odbornosť a konkrétne riešenia, ale o údernú kritiku.
Podľa Lenča by sa PS malo viac zamerať na posilňovanie svojej prítomnosti na východe. „Mala by sa o regióny zaujímať kontinuálne a nie len pred voľbami a formou ad hoc výjazdov. Mala by pracovať na výbere a výchove regionálnych straníckych elít,“ uviedol pre Pravdu.
