Srbsko po voľbách: Studenti získali ústavnú väčšinu, Vučič priznal porážku
Balkánska krajina zažíva po nedeľňajších predčasných parlamentných voľbách vlnu eufórie. Hnutie Študentská kandidátka – Študenti víťazia dosiahlo presvedčivé víťazstvo a v 250-člennom parlamente obsadí 140 kresiel. Doterajšia vládnuca koalícia Zjednotené Srbsko na čele so Srbskou pokrokovou stranou (SNS) exprezidenta Aleksandra Vučiča získala 103 mandátov. Zvyšných sedem miest si rozdelia zástupcovia národnostných menšín.
Študentské hnutie získalo 52,65 percenta odovzdaných hlasov, koalícia Zjednotené Srbsko 39,22 percenta. Volebná účasť dosiahla 68,8 percenta, čo je najvyššia hodnota od rozpadu Juhoslávie v roku 1992. Hnutie kandidovalo pod sloganom „Srbsko alebo mafia“.
Prelevič: Krajina sa oslobodila od rakoviny
„Srbsko sa po dlhej a ťažkej chorobe oslobodilo od rakoviny, ktorá rozkladala spoločnosť aj štát, rozoštvávala občanov a podnecovala vojnu,“ komentoval výsledky volieb právnik a bývalý minister vnútra Božo Prelevič pre televíziu N1 Srbija. Podľa jeho slov bolo víťazstvo študentského hnutia také presvedčivé, že si Vučič nedovolil zmanipulovať volebné výsledky. „Boli na to pripravení, ale rozdiel pol milióna hlasov im to neumožnil,“ vysvetlil.
Vučič uznal porážku a zaútočil
Aleksandar Vučič, ktorý bol pri moci vyše 12 rokov – tri roky ako premiér a takmer deväť a pol roka ako prezident –, uznal porážku ešte v nedeľu v noci pred spočítaním všetkých hlasov. „Je jasné, že sme tieto voľby prehrali,“ vyhlásil a študentskému hnutiu zablahoželal. Následne jeho predstaviteľov označil za „dodávateľov špinavých prác, ktoré niekto iný navrhol na zničenie suverénnej krajiny“. Podľa jeho slov do marca alebo apríla uvalia sankcie proti Ruskej federácii.
Vučič pred mesiacom odstúpil z funkcie hlavy štátu, aby sa mohol zúčastniť na voľbách. Jeho vládu obviňovali z autoritárstva, obmedzovania slobody tlače či rozsiahlej korupcie. Agentúra DPA uviedla, že jeho propagandistické médiá šírili nenávisť a zlobu, volebný aparát vyvíjal tlak na ľudí závislých od štátu a skupina násilníkov zastrašovala kritikov.
Tragédia v Novom Sade odštartovala protesty
Rozhodujúcim momentom sa stalo nešťastie z novembra 2024 v Novom Sade, kde sa na železničnej stanici zrútil betónový prístrešok a zahynulo 16 ľudí. Tragédia vyvolala masové protesty, pretože ju ľudia spájali s korupciou prenikajúcou celou krajinou. Študenti najprv blokovali univerzity, ulice a verejné priestory, postupne sa k nim pridávali učitelia, poľnohospodári, umelci, sudcovia a ďalšie skupiny obyvateľstva.
Hnutie bez predsedu
Študentská kandidátka nie je klasickou politickou stranou s pevnými štruktúrami, ale občianskym hnutím, ktoré nemá ani zvoleného predsedu. Na kandidátke figurujú zástupcovia rôznych profesií – od študentov, farmárov, lekárov, profesorov, umelcov a športovcov až po bývalého guvernéra národnej banky Dejana Šoškiča. Na 18. mieste kandidačnej listiny je Sara Valentik, mladá srbská Slovenka z Báčskeho Petrovca vo Vojvodine, ktorá vyštudovala politológiu na Slovensku, kde aj v súčasnosti pracuje.
„Priniesli sme slobodu každému,“ uviedol pre portál ETV Ilija Srđanović, kardiológ a profesor na Univerzite v Novom Sade, ktorý je prvý na kandidátke. Odmieta, aby ho považovali za vodcu hnutia, no nevylúčil, že by sa mohol stať budúcim premiérom. Podľa jeho slov bude najdôležitejšie oslobodiť inštitúcie, políciu a justičný systém. „O rok bude Srbsko krajinou, kde bude vládnuť právo a rovnosť a mediálny priestor bude slobodný,“ priblížil.
Rusko varuje pred sankciami
Väčšina európskych lídrov víťazstvo študentského hnutia privítala, kritika zaznela z Ruska. Podľa agentúry RIA Novosti možno predpokladať zhoršenie dosiaľ priateľských vzťahov medzi Belehradom a Moskvou. Srbsko odsúdilo agresiu proti Ukrajine, ale k protiruským sankciám sa nepripojilo. Moskva je pre Srbsko dôležitým spojencom v otázke Kosova a krajina je závislá od ruského plynu.
RIA Novosti predpovedá, že Západ bude na víťazov volieb naliehať, aby prijali protiruské sankcie, výmenou za rozvojovú pomoc a integráciu do Európskej únie. Budúcu vládu opísala ako „skupinu sympatických, ale politicky neskúsených občanov“, ktorých prirovnala k plastelíne. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa neskôr vyjadril zmierlivejšie a vyjadril nádej, že budúca vláda bude naďalej rozvíjať vzájomné vzťahy. „Ako viete, tango tancujú dvaja,“ zdôraznil.
