Po útokoch v nemocniciach posilnia hliadky aj tiesňové tlačidlá
Ministerstvo zdravotníctva pristúpilo po sérii útokov na zdravotníkov k balíku bezpečnostných opatrení. Od piatka 23. októbra posilnia policajné hliadky pri urgentných príjmoch, ktoré budú sledovať rizikové situácie a okamžite zasiahnu proti násilnému správaniu.
„Postupujeme v tom spoločne s ministerstvom vnútra a Policajným zborom,“ informoval minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas). Rezort dal zároveň vypracovať jednotný štandard ochrany zdravotníkov a pacientov. Štátnym nemocniciam nariadil štyri konkrétne opatrenia.
Čo sa zmení
Prvým krokom je rozšírenie tiesňových tlačidiel a ich prepojenie na pult centrálnej ochrany alebo bezpečnostnú službu. „Pomoc tak príde okamžite, počas celej prevádzky urgentného príjmu,“ priblížil Šaško. Presný termín rozšírenia nespresnil.
Druhým opatrením je zvukový alarm, ktorý sa spustí po stlačení tiesňového tlačidla. Tretím krokom je preškolenie personálu, aby dokázal rozpoznať riziko, upokojiť situáciu, privolať pomoc a v prípade ohrozenia sa chrániť. „Školenia povedú certifikovaní lektori s praxou,“ pokračoval minister.
Štvrtým pripravovaným opatrením je posilnenie fyzickej ochrany a zásahových tímov, kamerový dohľad nad vstupmi a verejnými priestormi rizikových pracovísk. Všetky body majú spolu vytvoriť komplexný systém ochrany zdravotníkov pred násilím.
Ako sú vybavené nemocnice
Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici prijala v nedávnej minulosti viacero opatrení. Posledné dva roky organizuje školenia šetrnej sebaobrany a deeskalácie konfliktov. V nemocnici majú vnútornú ochranu (SBS), ktorú nedávno reorganizovali a doplnili jej kapacity aj výstroj.
„Je vybavená aj vysielačkami. Aktuálne máme zavedený alert systém na infocentre a finalizujeme jeho zavedenie na oddelenie urgentného príjmu,“ uviedla hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje.
Lucia Čukanová zo súkromnej siete Agel priblížila, že bezpečnostné opatrenia v jednotlivých nemocniciach sa líšia v závislosti od ich veľkosti, prevádzkových podmienok a špecifických potrieb. Niektoré zariadenia majú strážnu službu priamo v nemocnici, inde sú na vybraných pracoviskách k dispozícii bezpečnostné tlačidlá na privolanie pomoci.
Policajti nemôžu byť stále všade
Odborník na bezpečnosť a analytik Martin Královič uviedol, že ochrana zdravotníckych zariadení nie je na Slovensku všade rovnaká. Niektoré nemocnice majú dohodnuté intenzívnejšie policajné hliadky, inde ich suplujú súkromné bezpečnostné služby alebo vrátnici. Rôzne sú aj úrovne technického zabezpečenia, napríklad kamerový systém alebo tiesňové tlačidlá.
Zvýšenú hliadkovú činnosť na urgentoch víta, no postaviť policajta ku každému urgentu nepovažuje za najlepšie riešenie. Nepretržitá prítomnosť policajtov v nemocniciach by podľa neho bola neudržateľná, keďže na to nepostačujú aktuálne personálne kapacity Policajného zboru.
Stavil by na školenia personálu, stavebné úpravy priestorov a intenzívnu spoluprácu s políciou. K väčšej ochrane by podľa neho pomohli aj technologické riešenia, ako kamery či poplachové tlačidlá na rýchle privolanie pomoci, ktoré môžu byť fixne umiestnené alebo v mobilnej verzii.
Za riešenie považuje aj kamery, no stopercentnú ochranu nezabezpečia. Samotná kamera môže znížiť agresiu alebo upozorniť personál na potenciálneho narušiteľa, ale človek pod vplyvom alkoholu či drog ju nemusí vnímať.
Podľa Královiča treba rozlišovať aj typy útokov. V posledných dňoch ide skôr o agresiu a výtržníctvo spojené s alkoholom alebo omamnými látkami, nie o plánovaný útok aktívneho útočníka. V takýchto prípadoch by zdravotníkom odporučil kurzy deeskalácie napätia. „Nedovolil by som si tvrdiť, že riešením je učiť zdravotníkov sebaobranu,“ podotkol.
