Liekmi na žalúdok sa netreba liečiť dlhodobo bez kontroly, upozorňujú odborníci
Pálenie záhy, nepríjemný tlak v žalúdku či návrat kyseliny do pažeráka. Ťažkosti, s ktorými sa stretáva množstvo ľudí, často pomôžu zmierniť bežne dostupné lieky. Niektorí ich však užívajú celé mesiace, dokonca roky. Odborníci upozorňujú, že hoci sú tieto prípravky pri správnom používaní účinné a vo všeobecnosti bezpečné, dlhodobá liečba si zaslúži pozornosť. Môže totiž súvisieť s nežiaducimi účinkami, ktoré by si mnohí s liekmi na žalúdok vôbec nespájali.
Inhibítory protónovej pumpy patria medzi najpoužívanejšie lieky svojho druhu
Reč je o inhibítoroch protónovej pumpy, známych pod skratkou PPI. Patria medzi ne liečivá ako omeprazol, pantoprazol či esomeprazol. Ich úlohou je obmedziť tvorbu žalúdočnej kyseliny, čím pomáhajú pri refluxe, zápale pažeráka alebo žalúdočných vredoch. Tieto prípravky patria medzi najpoužívanejšie lieky svojho druhu. Problém môže vzniknúť vtedy, keď pacient pokračuje v ich užívaní aj po odznení pôvodných ťažkostí bez toho, aby lekár prehodnotil potrebu ďalšej liečby.
Možné riziká: horčík, vitamín B12 aj zlomeniny
Jedným z možných následkov dlhodobého užívania je pokles hladiny horčíka v krvi. Britská zdravotnícka služba NHS upozorňuje, že sa môže vyskytnúť už po viac ako troch mesiacoch užívania esomeprazolu, hoci ide o zriedkavý problém. Nedostatok horčíka sa môže prejaviť únavou, závratmi, svalovými zášklbmi alebo nepravidelným srdcovým rytmom. Pri závažnom poklese môže byť nebezpečný.
Pri užívaní dlhšom ako jeden rok NHS upozorňuje aj na možné zvýšenie rizika nedostatku vitamínu B12, črevných infekcií a zlomenín kostí. Vitamín B12 je pritom nevyhnutný pre správne fungovanie nervového systému a tvorbu červených krviniek. Jeho nedostatok môže spôsobovať výraznú únavu, brnenie končatín či problémy s citlivosťou.
Výskumy nepriniesli jednotné výsledky
Otázkou dlhodobej bezpečnosti týchto liekov sa zaoberal aj systematický prehľad publikovaný v auguste 2025 v odbornom časopise Cureus. Autori analyzovali osem prác, ktoré skúmali možné súvislosti medzi dlhodobým užívaním PPI a zdravotnými problémami vrátane ochorení obličiek, zlomenín či porúch kognitívnych funkcií. Niektoré štúdie zaznamenali zvýšené riziká, výsledky však neboli jednotné.
Výskumníci zdôraznili, že pozorovacie štúdie nedokážu spoľahlivo určiť, či zdravotné komplikácie spôsobujú samotné lieky alebo iné faktory, napríklad vek a pridružené ochorenia. Osobitnú pozornosť vyvolala otázka demencie. Súhrnná analýza vedeckých prehľadov však dospela k záveru, že väčšina doterajších dôkazov nepodporuje súvislosť medzi užívaním PPI a demenciou. Tvrdenie, že tieto lieky spôsobujú Alzheimerovu chorobu, preto nie je vedecky podložené.
Vysadiť lieky nie vždy znamená správne riešenie
Americká gastroenterologická asociácia odporúča pravidelne prehodnocovať, či pacient lieky stále potrebuje a či užíva primeranú dávku. To však neznamená, že každý človek na dlhodobej liečbe by ich mal vysadiť. Pri závažnom poškodení pažeráka či vysokom riziku krvácania do tráviaceho traktu môžu byť ich prínosy výrazne väčšie než možné riziká.
Náhle vysadenie navyše môže dočasne zvýšiť tvorbu žalúdočnej kyseliny a vyvolať návrat pálenia záhy. O zmene liečby by preto mal rozhodovať lekár. Posolstvo odborníkov je jednoduché. Lieky na zníženie žalúdočnej kyseliny môžu výrazne zlepšiť kvalitu života a pri mnohých diagnózach sú nenahraditeľné. Dôležité však je, aby sa z krátkodobej pomoci nestala dlhoročná rutina bez jasného medicínskeho dôvodu.
