Rakúšania cestujú vlakmi trikrát častejšie ako Slováci, na konci rebríčka je jedna cesta za desať rokov
Švajčiari cestujú vlakom tak často, akoby mali železničnú stanicu namiesto obývačky. Na opačnom konci európskeho rebríčka sú krajiny, v ktorých sa priemerný človek odvezie vlakom sotva raz za niekoľko rokov. Slovensko sa v rebríčku nestratilo, od susedného Česka ho však delí viac než len pár železničných kilometrov.
V roku 2024 pripadlo na jedného obyvateľa Slovenska priemerne 13,3 vlakovej cesty, teda približne jedna jazda za 27 dní. Na prvý pohľad ide o celkom slušnú frekvenciu, európsky rebríček však ukazuje, že inde sa dá vlakom cestovať oveľa častejšie. Niekde je železnica taká málo využívaná, že pravidelná cesta vlakom by takmer mohla patriť do rodinnej kroniky.
Švajčiari cestujú vlakom, akoby mali permanentku
Na vrchole rebríčka stojí Švajčiarsko s hodnotou 71,6 cesty na obyvateľa ročne. V priemere to znamená jednu jazdu približne každých päť dní. Švajčiari tak absolvujú vlakom viac než päťnásobok ciest v porovnaní so Slovákmi.
Druhé Luxembursko dosahuje 46,5 cesty a tretie Lichtenštajnsko 43,4. Švajčiarsky náskok pred druhou krajinou je viac než 25 ciest na obyvateľa. Vysoko sa drží aj Rakúsko s 38 cestami na osobu ročne, nasledujú Dánsko s 35,3 a Nemecko s 35,1. Stredná Európa má v hornej časti rebríčka silné zastúpenie, len Slovensko sa pozerá na susedov s odstupom.
Švajčiarsky výsledok nie je dôkazom, že každý obyvateľ krajiny trávi polovicu života vo vlaku. Ide o priemer za celú populáciu, nie o údaj o typickom jednotlivcovi. Napriek tomu jasne naznačuje, že železnica tam patrí k bežnému životu vo výrazne väčšej miere než u nás.
Rakúšania cestujú takmer trikrát častejšie než Slováci
Rakúsko je pre Slovensko azda najvýrečnejším porovnaním. Je blízko, je členom Európskej únie a jeho železnice využívajú ľudia na každodenné dochádzanie aj na dlhšie cesty. S hodnotou 38 jázd na obyvateľa ročne dosahuje takmer trojnásobok slovenského výsledku.
Čísla sú o to zaujímavejšie, že nejde o rozdiel medzi krajinou, kde vlaky existujú, a krajinou bez železnice. Obe majú železničnú sieť, regionálne spojenia aj medzimestskú dopravu. Rozdiel je v tom, ako často ľudia tento spôsob dopravy skutočne využívajú.
Rakúsko má svoje geografické a dopravné špecifiká. Samotný počet jázd však nevysvetľuje, prečo je rozdiel taký veľký. Svoju úlohu zohráva dostupnosť spojov, ich nadväznosť, rozmiestnenie miest aj to, či je vlak praktickou alternatívou k autu. Slovenských 13,3 cesty ročne tak nie je iba dôvodom na žart o meškaniach, ale aj podnetom na otázku, čo by muselo fungovať inak, aby sa vlak stal pre viac ľudí prirodzenejšou voľbou.
Česi nás predbehli, rozdiel nie je zanedbateľný
Česko dosahuje 17,5 cesty na obyvateľa ročne. V porovnaní so slovenskými 13,3 jazdy je to približne o tretinu viac. Česi absolvujú v priemere jednu cestu vlakom asi každé tri týždne, Slováci približne každé štyri.
Rozdiel 4,2 cesty na človeka sa môže zdať malý. Keď ho však vynásobíme počtom obyvateľov, ide o veľký rozdiel v celkovom využívaní železnice. Práve susedné Česko je zaujímavým meradlom, keďže nejde o bohaté alpské kniežatstvo ani o krajinu s úplne odlišnou dopravnou tradíciou.
Ešte prekvapivejšie pôsobí Maďarsko, kde priemer dosahuje 31,8 cesty na obyvateľa. To je približne 2,4-násobok slovenskej hodnoty. Maďarský výsledok ukazuje, že intenzívnejšie využívanie železnice nie je výsadou len najbohatších štátov západnej Európy.
Štatistika nehovorí, či sú vlaky v jednej krajine pohodlnejšie alebo spoľahlivejšie než v druhej. Počíta cesty, nie úsmevy cestujúcich po príchode do cieľa. Aj tak však naznačuje, že slovenská železnica má priestor na zlepšenie, ak chce byť bežnou voľbou pre väčšiu časť populácie.
Na Balkáne môže byť vlak skôr raritou než rutinou
Ak slovenských 13,3 cesty ročne vyzerá skromne, spodná časť rebríčka ponúka ešte radikálnejší obraz. Rumunsko dosahuje 3,7 cesty na obyvateľa, Bulharsko 3,3, Litva 1,8 a Grécko s Čiernou Horou po 1,4.
Úplne na konci sú Bosna a Hercegovina a Severné Macedónsko, obe s hodnotou 0,1 cesty na obyvateľa ročne. Pri takomto priemere vychádza približne jedna cesta za desať rokov. Vlak sa tu z pohľadu celoštátnej štatistiky mení z každodenného dopravného prostriedku na mimoriadne zriedkavú skúsenosť.
Neznamená to, že každý obyvateľ týchto krajín nastúpi do vlaku iba raz za desaťročie. Priemer môže zakrývať veľké rozdiely medzi regiónmi aj medzi ľuďmi, ktorí železnicu využívajú pravidelne, a tými, ktorí ju nepoužívajú vôbec. Výsledok však ukazuje, aký malý podiel má osobná železničná doprava v celkovom počte ciest.
Na opačnom konci sú príčiny zložitejšie než jednoduché rozhodnutie cestovať autom. Úlohu môžu zohrávať stav a rozsah železničnej siete, kvalita spojov, geografické podmienky či konkurencia autobusovej dopravy. Bez podrobnejších údajov by však bolo nesprávne pripísať výsledky jedinej príčine.
