Západné technológie nevedomky pomáhajú Rusku s náborom bojovníkov
Rusko podľa novej investigatívy využíva na nábor zahraničných bojovníkov do vojny proti Ukrajine digitálne platformy a technológie západných spoločností. Náborové kampane cielia najmä na ľudí z Afriky, Ázie a Bieloruska, pričom vojnu často vôbec nespomínajú.
Uchádzačom ponúkajú prácu v stavebníctve, bezpečnostných službách či filmovom priemysle a následne ich smerujú k vojenským kontraktom. Vyplýva to zo správy organizácie Code for Africa, ktorú získal a analyzoval portál Politico.
Výskumníci identifikovali 89 webových stránok, sedem sociálnych účtov a 39 účtov či kanálov v komunikačných aplikáciách, ktoré mali byť súčasťou náborovej siete. Nové stránky a účty podľa nich vznikajú priebežne.
Ponúkajú vysoké zárobky
Náborári sa podľa vyšetrovania zameriavajú najmä na mladých mužov, ktorí čelia nezamestnanosti alebo neistému príjmu. Ponúkané zárobky môžu byť niekoľkonásobne vyššie než mzdy, ktoré by získali vo svojej domovskej krajine.
V jednej z reklám sa napríklad objavila ponuka na účasť v novom filmovom projekte. Reklama hľadala afrických mužov a používala obrázok vytvorený umelou inteligenciou, na ktorom boli černosi oblečení ako vojaci.
Iná reklama pod názvom „IRC Russian Bear” zobrazovala černošského vojaka s ruskými vlajkami na uniforme. Uchádzačom sľubovala 15-tisíc dolárov po podpise kontraktu a ďalších 3000 dolárov mesačne.
Niektoré náborové stránky podľa portálu dokonca používajú logá západných médií, napríklad BBC, aby pôsobili dôveryhodnejšie. Nejde pritom o skutočné partnerstvo ani podporu zo strany týchto médií.
Západné technológie na ruskom nábore
Investigatíva upozorňuje na paradox, že ruská náborová sieť využíva infraštruktúru spoločností z krajín, ktoré podporujú Ukrajinu. Hlavná náborová značka mala byť napríklad umiestnená na serveri v Amsterdame.
Webové stránky v sieti využívali nástroje umelej inteligencie spoločností z USA a Švédska. Osobné údaje záujemcov, ktorí vyplnili náborové formuláre, mala následne spracúvať technológia rakúskej firmy.
Výskumníci zároveň zistili využívanie reklamných a analytických nástrojov spoločností Meta a Google. Pomocou nich mohli náborári oslovovať potenciálnych záujemcov a sledovať úspešnosť svojich kampaní.
Meta už podľa Code for Africa odstránila viac ako 300 reklamných kampaní spojených s týmito náborovými aktivitami. Google uviedol, že niektoré tvrdenia zo správy preveruje.
Jeho hovorca Alex McPhillips zároveň odmietol časť zistení, najmä tvrdenie, že väčšina uvedených stránok využívala reklamu Googlu. Spoločnosť podľa neho uplatňuje pravidlá a systémy určené na ochranu používateľov a proti porušovaniu pravidiel zasahuje.
Do Ruska lákajú aj ženy
Náborová kampaň podľa odborníkov nekončí pri mužoch, ktorí majú následne skončiť na fronte. Will Brown z Európskej rady pre zahraničné vzťahy upozornil, že jeho organizácia samostatne identifikovala významnú sieť, ktorá v Afrike hľadá ženy na prácu v ruských továrňach vyrábajúcich drony a zbrane.
Ponuky sa objavovali na internetových fórach aj na verejných billboardoch v mestách vrátane kenskej metropoly Nairobi.
„Najskôr sme si mysleli, že tento propagandistický systém slúži iba na ovplyvňovanie verejnej mienky. Teraz je však jasné, že systém sa využíva aj na dopravenie zúfalých mladých mužov na front,” uviedol Brown podľa Politico.
Podľa neho niektorí zahraniční regrúti po príchode do Ruska čelia rasovým urážkam, problémom s peniazmi alebo podpisovaniu zmlúv, ktorým nerozumejú. Následne môžu absolvovať iba krátky výcvik a byť poslaní priamo do bojov.
Počet zahraničných bojovníkov nie je potvrdený
Presný počet cudzincov, ktorých Rusko získalo do vojny, nie je nezávisle potvrdený. Ukrajinskí predstavitelia však podľa článku odhadujú, že z približne 36 afrických krajín bolo do ruských ozbrojených síl naverbovaných 1700 až 1800 ľudí.
Moskva organizovaný nábor odmieta a tvrdí, že africkí občania sa do ruských ozbrojených síl pripájajú dobrovoľne.
Téma sa už dostala aj na diplomatickú úroveň. Kenský minister zahraničných vecí Musalia Mudavadi ju v marci otvoril pri rokovaní s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa podľa dostupných informácií o náboroch hovoril priamo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
