Zablúdení v Meklenburských močiaroch. Nemecký politický mainstream stráca pevnú pôdu
Voľby v regiónoch Nemecka nemajú iba miestny význam. Ukazujú dlhodobý trend v celom štáte, ba aj vo viacerých kľúčových európskych mocnostiach, ktoré strácajú vplyv. Pre Slovensko je to obzvlášť významné.
V dobách dobrých i zlých sa tamojšie pohyby odrážali aj u nás – už od čias štúrovcov, z ktorých mnohí na nemeckých školách študovali a inšpirovali sa tamojšími mysliteľmi, až po súčasnosť, keď stav nemeckej ekonomiky výrazne vplýva na tú našu.
Povojnové Nemecko bolo pre svojich menších susedov vzorom a dá sa povedať, že i napriek stagnácii, s ktorou posledné roky zápasí, môže stále inšpirovať. Jeho politické strany si zachovali masový charakter, pevné, funkčné a demokratické štruktúry a zrozumiteľnú ideologickú orientáciu. A to aj napriek tomu, že mnohé sa tlačia do stredu, a tým sa pre voliča začínajú podobať ako vajce vajcu.
Nemecko má rozumne premyslený zmiešaný volebný systém. Je prepracovaný tak precízne, že rozdelenie mandátov v ňom matematicky presne zodpovedá rozdeleniu voličských hlasov. Pri parlamentných stranách otvorene fungujú štátom podporované nadácie. Ich cieľom je nielen propagovať materskú stranu, ale aj kultivovať voličov a učiť ich všeobecnej občianskej a politickej kultúre.
Napriek tomu všetkému sa už niekoľko rokov ukazuje, že tentoraz neurobili chybu len „súdruhovia z NDR“, ako sa spomína v známej českej komédii, ale aj sebavedomí a ošúchaní reprezentanti zo západných oblastí. Akoby zablúdili do močiarov a rašelinísk, ktorých doba ľadová zanechala neúrekom v Meklenbursku. Svojich súperov napravo i naľavo často dehonestovali. V boji proti nim sa dokonca opierali aj o spravodajské služby.
Výsledkom je bumerangový efekt – raketový rast strán z okraja spektra. Ukázalo sa, že hlavný prúd nielenže nesprávne riadil kedysi prosperujúci a stále vyspelý štát, ale podcenil svojich súperov a najmä vlastných občanov. Pravicová Alternatíva pre Nemecko v najsevernejšom východonemeckom regióne porazila sociálnych demokratov – najstaršiu nemeckú politickú stranu a kresťanských demokratov poslala mimo parlamentu.
Hlavné mesto vyvrátilo stereotypné názory o tom, že radikálna ľavica oslovuje iba ľudí s nižším životným štandardom, nižším vzdelaním, vyšším vekom či s pocitom bezperspektívnosti. Voličské zázemie víťaznej Ľavice (Die Linke), ktorá vznikla spojením postkomunistickej Strany demokratického socializmu a ľavicového krídla tradičných sociálnych demokratov, hovorí presný opak.
Kde je teda pes zakopaný? Už to nie je len otázka nostalgie, ako sa bežne hovorí. Die Linke sa silne zafixovala už aj v západnej časti mesta. Dlhodobo sa venuje reálnym a bežným problémom ľudí, ktoré mnohí politici tradičnej pravice i ľavice podceňujú. Príkladom je radikálna zmena bytovej otázky, ktorú berlínski ľavičiari navrhujú.
V strednej Európe nemôžeme paušalizovať, ako ľudia volia v metropolách. Pokiaľ má Viedeň vyše storočnú tradíciu ľavicového zafarbenia, čo dnes viac-menej platí aj o Berlíne, dnešná Bratislava a Praha sú výrazne pravicové a v Budapešti a vo Varšave majú zasa výrazný podiel voliči s liberálnou orientáciou. Srdce Európy bolo politicky vždy pestré. A buďme radi, že to tak je.
