Ruská agentúra písala o útoku na Litvu, potom text zmazala
Ruská štátna agentúra RIA Novosti v piatok ráno zverejnila na hlavnej stránke text s titulkom „Rusko čaká ďalšia špeciálna vojenská operácia. Bude veľmi krátka“. Autor v ňom rozvíja, prečo bude Rusko musieť zaútočiť na Litvu, a tvrdí, že pozemnú inváziu na to ani nebude potrebovať. Stačiť majú rakety.
Článok neskôr z webu agentúry zmizol, na iných ruských stránkach však zostal dostupný. Upozornil na to nezávislý portál Agentstvo.
Textom reagoval autor na rozhodnutie litovského parlamentu z utorka, ktorým sa má zrušiť zákaz rozmiestnenia jadrových zbraní na území krajiny. Podľa neho ide o súčasť plánov západnej Európy vytvoriť Rusku na hraniciach neprijateľnú úroveň bezpečnostných hrozieb.
Litovský prezident Gitanas Nausėda pritom už v minulosti zdôraznil, že v súčasnosti neexistujú plány na uskladnenie jadrových zbraní v Litve. Odstránenie príslušného ústavného ustanovenia podľa neho len zabezpečí, že krajina nebude zviazaná, ak sa v budúcnosti bezpečnostné okolnosti zmenia. Uviedol tiež, že cieľom jeho krajiny je využiť všetky možnosti jadrového odstrašenia.
Špeciálnou vojenskou operáciou Rusko nazýva, resp. zvyklo nazývať svoju plnoformátovú inváziu na susednú Ukrajinu.
Litva ako nasledovník Ukrajiny
Autor Alexander Nosovič v texte prirovnáva Litvu k Ukrajine. „Pred niekoľkými rokmi Rusku, cynicky povedané, ‚predali‘ Ukrajinu. Jadrové hlavice niekoľko hodín jazdy od Minska a Kaliningradu sa stanú ďalšou obchodnou ponukou,“ píše.
Napriklad také Poľsko však podľa neho o jadrové zbrane na svojom území nestojí. „Perspektívu stať sa po Ukrajine ďalším cvičným objektom na nácvik bojových letov ruských raketometčíkov tam chápu a stať sa ním nechcú,“ tvrdí Nosovič.
V závere textu prechádza k tomu, ako by mala vyzerať ruská reakcia. „Nemožno povedať, že Rusko nemá vôbec žiadnu voľbu. Rusko má voľbu ako bojovať. Nejde ani o to, či dlho alebo rýchlo. Je jasné, že rýchlo, vojenský konflikt v Pobaltí jednoducho pre geografiu nemôže byť rovnaký ako na Ukrajine. Ide o to, aké prostriedky možno použiť. A keďže naši protivníci ako prví presúvajú rozhovor do roviny jadrovej hrozby, Rusko si môže dovoliť dokonca aj to, že nevyšle pozemný kontingent. Len rakety s príslušnou náložou,“ uzatvára.
Kto je autor textu?
Nosovič je šéfredaktorom portálu RuBaltic.Ru a členom Rady pre zahraničnú a obrannú politiku (SVOP), ktorá patrí medzi spoluzakladateľov Diskusného klubu Valdaj. Na jeho zasadnutiach pravidelne vystupuje ruský prezident Vladimir Putin.
Centrum Dossier v roku 2020 zaradilo Nosoviča do takzvanej pobaltskej siete, ktorú podľa zistení vyšetrovateľov vytvoril pracovník prezidentskej administratívy a plukovník zahraničnej rozviedky Jevgenij Umerenkov. Litovská verejnoprávna LRT v tom čase zverejnila korešpondenciu, podľa ktorej Nosovič dostával zadania pre RuBaltic od kurátorov spojených s Kremľom.
Varovania tajných služieb pribúdajú
Text vyšiel v čase, keď sa množia upozornenia na možný ruský útok proti niektorej členskej krajine NATO. Spravodajská služba dánskeho ministerstva obrany deň pred vydaním textu uviedla, že Rusko môže v najbližších mesiacoch podniknúť obmedzený vojenský úder proti štátu Aliancie.
Aj šéf českej Bezpečnostnej informačnej služby Michal Koudelka na začiatku týždňa pripustil, že Moskva môže v priebehu niekoľkých mesiacov pristúpiť k obmedzenej invázii alebo inej provokácii na území NATO.
Poľský premiér Donald Tusk zase v Sejme informoval, že spravodajské informácie naznačujú prípravu hybridných úderov dronmi a raketami proti krajinám, ktoré podporujú Ukrajinu.
Na poľsko-litovskej hranici sa nachádza takzvaný Suwalský koridor, úzky pás územia medzi Bieloruskom a ruskou Kaliningradskou oblasťou, cez ktorý vedie jediná pozemná cesta z Poľska do pobaltských krajín. Vojenskí analytici ho roky považujú za jeden z kľúčových scenárov možného konfliktu Ruska s NATO. Rusko plány útoku na európske krajiny verejne odmieta.
