Ficova hra vabank. Danko s Tarabom verne kopírujú Sulíka s Matovičom. Jedno elegantné riešenie existuje
Na prvý pohľad sa zdá, že premiér Robert Fico začal hrať vabank. Je to omyl. Jeho apel na Andreja Danka a Tomáša Tarabu, ktorí zjavne nedodržali dohodu, ktorú uzavreli v máji spolu s predsedom vlády, má čisto racionálny základ.
Presne takto pred štyrmi rokmi rovnakú hru rozohrali Richard Sulík a Igor Matovič. Pre všetky vtedajšie zúčastnené strany tiahnuci sa spor skončil vo voľbách katastrofou. Predseda Smeru nemieni opakovať tragický scenár.
Sulík vtedy uisťoval verejnosť, že SaS bude podporovať iba dobré zákony z dielne menšinovej vlády, ale nie avantúry vtedajšieho ministra financií Matoviča. Ako celý cirkus na konci roka pri schvaľovaní štátneho rozpočtu dopadol, si všetci ešte dobre pamätáme.
Aj teraz nás minister životného prostredia uisťuje, že nikdy nepoloží vládu. No druhým dychom dodáva, že po návrate do parlamentu nemieni hlasovať podľa zdvihnutého palca. Bude autonómny poslanec, nemá sa ani kam vrátiť – poslaneckého klubu. Ak tomu pripočítame výpomoc poslanca Petra Slyška (krajského predsedu Hlasu v Žiline), prípadného navrátilca Radomíra Šalitroša (štátny tajomník na ministerstve investícií) či bývalého člena Hlasu Jána Ferenčáka, formuje sa nám silná skupinka. Bez nej koalícia nemá väčšinu. Taraba síce vraví, že nemieni vydierať, ale sila jeho kapitálu bije do očí.
Ak by len skupinka nemienila hlasovať za návrhy SNS, bol by to dostatočný dôvod na rozpad koalície. Danko by totiž nepresadil žiadny svoj „zlepšovák“ bez toho, aby ho najprv nezobchodoval nateraz s úhlavným nepriateľom Tarabom.
Predseda vlády presne vie, čo to znamená: najprv paralýza, potom postupné odumieranie až rozklad koalície. A to všetko sprevádzané paľbou zo všetkých strán. Oprávnenej. Koalícia, ktorej členovia si neustále skáču do vlasov, si nič iné nezaslúži.
Fico si môže dovoliť zatlačiť na pílu. Okrem Republiky žiadna politická strana nemôže byť spokojná so svojimi preferenciami. Prípadné predčasné voľby nebudú ani pre opozíciu vykúpením. A je tu ešte jeden aspekt, prečo si Fico môže dovoliť zatlačiť na pílu. Okrem Republiky žiadna politická strana nemôže byť spokojná so svojimi preferenciami. Prípadné predčasné voľby – najskôr vo februári, do konca roka sa nestihnú – nebudú ani pre opozíciu vykúpením. Navyše Fico sa zbaví jarma v podobe schválenia bolestného konsolidačného rozpočtu. Maslo na hlave budú mať všetci.
Danko i Taraba sú tvrdohlaví. Minister životného prostredia dokonca neprijal ani post podpredsedu NR SR ponúkanú predsedom SNS. Obaja verne napodobňujú Sulíka a Matoviča. Ak budú naďalej iba búchať do stola a nie konštruktívne rokovať, doplatia na krízu najviac. Sulík s Matovičom by mohli rozprávať. Na rozdiel od nich sa však po predčasných voľbách do parlamentu nedostanú. Ľudia im zradu neodpustia, radšej hodia hlas Republike.
Taraba by mal už vedieť, že jeho politický výtlak má hranice. Žiadna strana ho už nevezme do svojho košiara – viac uškodí, ako pomôže. A nie je ani Fico, ani Schuster, ani Rusko, ani Dzurinda, ani Matovič, ani Pellegrini, aby mal s vlastnou stranou reálnu šancu prebojovať sa do parlamentu.
Je pravdou, že ak Danko ustúpi a Taraba ostane vo funkcii, bude to určité poníženie, no jedno elegantné riešenie predsa len existuje. Stále je voľná stolička podpredsedu vlády pre plán obnovy po Petrovi Kmecovi. Patrí síce Hlasu, no strana s výtlakom 7 % tých stoličiek má až príliš veľa. Ak sa vláda rozpadne, príde o post aj guvernér Peter Kažimír. Nech už máme na Danka akýkoľvek názor, v jednom má pravdu: SNS by mala mať právo ovládať aspoň jeden dôležitý rezort (Hlas má čo vracať).
Prichádza moment, kedy súčasní koaliční politici môžu národu dokázať, že sú múdrejší ako Sulík s Matovičom a Hegerom. Uvidíme, ako to dopadne.
