Fico má vo faktoch pravdu, no riskuje bezpečnosť. Analytik rozobral jeho výroky o článku 5 NATO a zbrojársky rekord
Slová premiéra o článku 5 zmluvy o NATO vyvolali veľkú diskusiu u nás, ale aj v zahraničí. Rozprávali sme sa s bezpečnostným analytikom Radovanom Bránikom.
Čo si myslíte o premiérovom vyjadrení?
Myslím si, že vo faktoch má pravdu. Tento 5. článok neznamená automaticky, že v prípade napadnutia jednej z krajín musí iná krajina vyslať vojakov. Počíta sa tam s rôznymi formami zapojenia a o každej z nich rozhoduje samostatne konkrétna členská krajina. Takže vo faktoch má pán premiér pravdu.
Na druhej strane treba rátať s tým, že pokiaľ hovoríme o niečom ako o strategickom odstrašení, tak tieto jeho slová idú proti týmto záujmom, lebo v zásade vopred informuje potenciálnu hrozbu a potenciálneho útočníka o tom, akým spôsobom sa Slovenská republika zachová.
Čo je pomerne odvážne z dvoch dôvodov. Jednak preto, lebo v budúcnosti, ak dôjde k podobným udalostiam, bude Slovensko pravdepodobne na strane žiadateľov o pomoc, a nie na strane tých, ktorí by ju mali poskytovať. To je jedna rovina.
A druhá rovina je, že je tam asi historicky najväčší rozpor medzi vyjadreniami vysokého ústavného činiteľa a realitou. My vieme, že v tejto chvíli už máme dáta, že za jeden jediný rok Slovensko vyrobilo rekordne veľa a vyviezlo rekordne veľký počet zbraní za zhruba 2,5 miliardy eur.
Zároveň, čo nespomenul, je, že v Lotyšsku máme 155 našich vojakov, ktorí sú určení vyslovene na hrozbu súvisiacu s Ruskom. Takže my už tých vojakov v zahraničí vyslaných máme a vyslala ich tam vláda Roberta Fica. Povedal by som teda, že skôr komunikuje s domácou verejnosťou a so svojimi voličmi ako s realitou.
Prezident zareagoval a povedal, že verí, že podľa neho to bol apel, aby členské krajiny, citujem, „nedráždili Rusko“. Čo to znamená, že by sme nemali dráždiť Moskvu?
Ja si cením, že pán prezident sa vyslovil zmierlivo a že pripúšťa takú interpretáciu, ktorá smerovala k nejakému apelu na druhú stranu, ale treba naozaj povedať, čo je alebo nie je dráždením Ruska. O tom nerozhoduje ani Slovensko, ani iné členské štáty EÚ, ani NATO. O tom rozhoduje Rusko.
Rusko si samo definuje, čo považuje za provokáciu. My vieme, že za provokáciu Rusko jednoznačne a opakovane označilo aj zbrojársku výrobu na Slovensku. To znamená, že ak by sme chceli neprovokovať Rusko, museli by sme celú túto iniciatívu zrušiť, prepustiť zamestnancov a všetky inovácie, ktoré v ostatných rokoch na Slovensku v tomto smere vznikli, zrušiť. Nechať to jednoducho zaniknúť.
Rovnako v konečnom dôsledku by to znamenalo pristúpiť na požiadavku Ruska na vystúpenie Slovenska z NATO, lebo to je jedna z vecí, ktorú tiež Rusko označuje za vec, ktorou boli porušené údajné dohody z minulosti.
Treba naozaj zvažovať, kto je a kto nie je tým, kto provokuje, a kto rozhoduje o tom, čo je provokácia. Myslím si, že minimálne pre našich partnerov v zahraničí toto nie je úplne ideálna komunikácia, a cením si, že prezident sa snažil zjemniť tón a formu toho, akým spôsobom sa vyjadril premiér.
Smerom k zahraničiu ten signál dobrý nie je, ale fakty hovoria inak. Sme naďalej pevným spojencom NATO a aj vo vyslaní vojakov, zbrojárskej výrobe či v podpore ďalších vecí vrátane spravodajských sme plne zapojení.
