Prvé voľby od začiatku vojny zrejme politickú mapu v Rusku neprekopú. No pre Kremeľ je v hre oveľa viac
Rusi tento víkend volia 450 poslancov Štátnej dumy. Výraznú zmenu rozloženia síl v parlamente nemožno podľa očakávaní analytikov predpokladať, hlasovanie je však pre Kremeľ dôležité aj pre vojnu na Ukrajine a ďalšie smerovanie ruskej politiky.
Ruský politický systém býva označovaný ako „riadená demokracia“, v ktorej má rozhodujúce postavenie Kremeľ. Podľa redaktora BBC pre Rusko Steva Rosenberga preto voľby pravdepodobne neprinesú veľké prekvapenia. Očakáva sa ďalší parlament, v ktorom bude mať dominantné postavenie vládne Jednotné Rusko a poslanci budú vo veľkej miere lojálni prezidentovi Vladimirovi Putinovi.
Kremeľ pritom podľa Rosenberga význam volieb nepodceňuje. Ide totiž o prvé parlamentné voľby od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu. Výsledok môže Moskva využiť na prezentovanie podpory prezidenta a vojny zo strany ruskej spoločnosti. Do volieb sa podľa ruských predstaviteľov zapája aj takmer 200 vojnových veteránov, ktorým môže hlasovanie zároveň otvoriť cestu k politickej kariére.
Parlament ako jedna politická línia
Rosenberg si počas kampane všimol aj nezvyčajné momenty. V jednej zo štátnych televíznych diskusií napríklad moderátor oznámil predvolebné vystúpenia kandidátov, no v štúdiu zostalo šesť prázdnych rečníckych pultov. Kandidáti sa jednoducho nedostavili.
V inej televíznej debate zase jeden z kandidátov za Komunistickú stranu Ruska svoju prezentáciu zaspieval. Rosenberg prirovnal scénu skôr k talentovej šou než k štandardnej volebnej kampani.
Podľa neho však tento moment zároveň vystihol fungovanie predchádzajúcej Dumy. Hoci sa jednotlivé parlamentné strany odlišujú ideologicky, pri podpore kľúčových iniciatív Kremľa a vojny na Ukrajine postupovali spoločne.
Líder Komunistickej strany Gennadij Zjuganov to v rozhovore pre BBC opísal slovami: „Všetky strany v Dume – úplne každá jedna – hlasovali za 170 zákonov na podporu špeciálnej vojenskej operácie. V tomto zmysle panuje v Dume stopercentná zhoda.“
Takzvané systémové strany sú podľa Rosenberga dôležitou súčasťou politického systému sústredeného okolo Kremľa. Odlišujú sa v niektorých otázkach, no pri zásadných témach zostávajú na rovnakej strane.
Protivojnová strana vypadla
Iná situácia nastala pri strane Jabloko, ktorá vyzýva na prímerie na Ukrajine. V júli bola jedinou protivojnovou stranou v Rusku zaregistrovanou do volieb. O 12 dní neskôr ju však Najvyšší súd vyradil z volebného zoznamu.
Rosenberg uvádza, že tento krok bol všeobecne vnímaný ako signál obáv Kremľa, že protivojnové posolstvo by mohlo medzi voličmi získať podporu.
Niektorí kandidáti Jabloka napriek tomu naďalej kandidujú v jednotlivých obvodoch. V posledných týždňoch však boli viacerí z nich zadržaní, čelili stíhaniu alebo boli z volieb vyradení.
Jeden z kandidátov Grigorij Grišin BBC povedal, že podľa neho ide o spôsob, akým úrady určujú hranice prípustnej volebnej súťaže. Tvrdí tiež, že požiadavka na ukončenie vojny má v Rusku výraznú podporu.
Grišin zostáva kandidátom, no polícia podľa jeho slov nedávno prišla aj k nemu domov. Tvrdí, že ho policajti odviedli na stanicu pre zverejnenie slova „Navalnyj“ na Telegrame. Úrady ho mali obviniť zo šírenia extrémistickej propagandy.
Vojna aj ekonomické problémy
Ruské úrady tvrdia, že voľby do Štátnej dumy sú transparentné a spravodlivé. Kritici naopak upozorňujú na väznených alebo exilových opozičných politikov a obmedzovanie nezávislého monitorovania volieb.
Rosenberg pripomína aj prípad Grigorija Melkonjanca, jedného z lídrov nezávislej organizácie Golos, ktorá monitorovala ruské voľby. Vlani dostal päťročný trest väzenia za spoluprácu s organizáciou označenou za „nežiaducu“. Golos následne ukončil činnosť.
Samotná volebná kampaň zároveň podľa BBC ukázala, že pozornosť Rusov sa nesústredí iba na politiku. V meste Dmitrov neďaleko Moskvy Rosenberg pozoroval len málo známok prebiehajúcich volieb. V centre mesta však stojí pamätník venovaný miestnym obyvateľom, ktorí zahynuli počas vojny na Ukrajine.
Jedna z oslovených obyvateliek uviedla, že vojnu pociťuje najmä cez rodiny, ktorých príbuzní odišli bojovať. Iná žena povedala, že by chcela žiť v pokojnej krajine bez obáv z dronových útokov.
Rusov podľa reportáže trápia aj ekonomické otázky. Útoky ukrajinských dronov na ruské rafinérie prispeli k nedostatku paliva a rastie ekonomický tlak. Holič Ivan pre BBC povedal, že ceny podľa jeho skúsenosti rastú rýchlejšie než mzdy.
Očakávania výraznej politickej zmeny preto zostávajú nízke.
„Voľby na Západe sú spôsobom zostavovania vlády, ktorú neskôr vymenia, ak s ňou voliči nie sú spokojní. Voľby v Rusku nikdy nevedú k zmene vlády. V najlepšom prípade predstavujú spôsob, ako ju ovplyvniť či vyslať jej signál. Moc v Rusku sa však v dôsledku volieb nikdy nezmenila. Také je Rusko,“ opísal Grišin.
