Himalájske ľadovce sa topia čoraz rýchlejšie, hrozia reťazové katastrofy
Himalájske ľadovce strácajú hmotu približne o 65 percent rýchlejšie než pred desiatimi rokmi. Región sa približuje k nebezpečnému bodu zlomu, ktorý so sebou prináša čoraz väčšie riziká – od nestabilných ľadovcových jazier cez topenie permafrostu až po zosuvy vysokohorských svahov.
Nové zistenia prichádzajú po ničivých záplavách v Nepále a Tibete, ktoré si vyžiadali viac ako 1 300 obetí a spôsobili rozsiahle škody. Práve tieto udalosti poukázali na rastúce riziká v himalájskej oblasti.
Správa poradenskej spoločnosti Systemiq, pripravená v spolupráci s Integrated Mountain Initiative a s odborným príspevkom organizácií ICIMOD a GB Pant National Institute of Himalayan Environment, uvádza, že ľadovce dnes strácajú hmotu o 65 percent rýchlejšie než pred desiatimi rokmi. Napriek tomu sa z približne 40-tisíc ľadovcov v regióne Himalájí a Karakoramu dlhodobo monitoruje len asi 21.
Ľadovcové jazerá sú čoraz väčším rizikom
Nedostatok údajov je problémom aj preto, že krajina sa rýchlo mení. Ustupujúce ľadovce po sebe nechávajú jazerá zadržiavané nestabilnými nánosmi hornín a ľadu. Otepľovanie zároveň destabilizuje permafrost a vysokohorské svahy, čo zvyšuje riziko reťazových katastrof.
India už má s takýmto vývojom skúsenosti. Himalájska oblasť tvorí približne 18 percent rozlohy krajiny, no pripadá na ňu približne 35 percent katastrof. Indická vláda v júli informovala parlament, že 56 ľadovcových jazier bolo po vedeckom hodnotení z roku 2025 zaradených do kategórie veľmi vysokého rizika. Celkovo sa monitoruje 2 485 ľadovcových jazier väčších ako desať hektárov.
V roku 2023 si pretrhnutie ľadovcového jazera v indickom štáte Sikkim vyžiadalo najmenej 70 obetí a poškodilo cesty, mosty aj vodné elektrárne. V roku 2021 podobná katastrofa v štáte Uttarákhand pripravila o život viac ako 200 ľudí po tom, čo povodňová vlna zasiahla údolia riek Rishiganga a Dhauliganga.
Himaláje živia veľkú časť južnej Ázie
Riziko sa netýka len náhlych povodní. Himaláje fungujú ako prirodzený vodný systém, ktorý zásobuje rieky dôležité pre stovky miliónov ľudí v južnej Ázii. ICIMOD očakáva, že väčšina povodí v oblasti Hindu Kush Himalaya dosiahne približne v polovici storočia takzvaný vrchol vody – moment, keď odtok z topiacich sa ľadovcov dosiahne maximum a následne začne klesať.
Podľa správy podporuje himalájska voda približne 20 percent indického hrubého domáceho produktu, keďže je dôležitá pre pestovanie pšenice, ryže a čaju, výrobu vodnej energie aj pútnický turizmus. Horské štáty však získavajú len približne päť percent tejto hodnoty.
Ekonóm Nicholas Stern, predseda Grantham Research Institute on Climate Change and the Environment pri London School of Economics, upozornil, že na rozdiel od Arktídy alebo Antarktídy žijú pod týmto pólom stovky miliónov ľudí. Himalájsky ekosystém podľa neho predstavuje národnú a medzinárodnú infraštruktúru a približuje sa k bodu zlomu.
Topenie urýchľuje aj čierny uhlík
Nie všetky príčiny úbytku ľadovcov sú mimo kontroly štátov v regióne. Správa Systemiq odhaduje, že približne tretinu topenia himalájskych ľadovcov spôsobuje čierny uhlík, ktorý pochádza najmä z tehelní v nížinách. Sadze ukladajúce sa na snehu a ľade absorbujú viac slnečného žiarenia a urýchľujú topenie. Na rozdiel od globálnych emisií skleníkových plynov ide o problém, ktorý môže India a jej susedia ovplyvniť priamo.
Hlavná autorka správy Arushi Chopra zo spoločnosti Systemiq uviedla, že Himaláje sa približujú k bodu zlomu a v stávke sú milióny životov a živobytí.
Správa navrhuje desať prioritných zmien. Patrí medzi ne znižovanie emisií čierneho uhlíka, rozšírenie monitorovania ľadovcov, zlepšenie systémov včasného varovania pred katastrofami aj zmena spôsobu rozvoja cestovného ruchu v horských oblastiach.
Turizmus má prinášať viac regiónom
Jedným z odporúčaní je lepšia pripravenosť na katastrofy. Vlády by sa mali vopred dohodnúť, ako postupovať pri vzniku rizika – od evakuácie obyvateľov až po ochranu citlivej infraštruktúry. Zmeniť sa má aj prístup k turizmu. Indickú časť Himalájí navštívi ročne približne 400 miliónov turistov. Cieľom by nemalo byť len zvyšovanie počtu návštevníkov, ale aj to, aby väčšia časť vytvorenej hodnoty zostávala v horských regiónoch a opätovne sa tam investovala.
Generálny riaditeľ ICIMOD Pema Gyamtsho upozornil, že hrozby sú čoraz zložitejšie – ľadovce ustupujú, permafrost a vysokohorské svahy sú nestabilnejšie a komunity aj infraštruktúra nižšie po prúde čelia rastúcim rizikám. Tieto riziká sa nekončia na štátnych hraniciach a žiadna jednotlivá krajina ich nedokáže riešiť sama.
Rastie preto význam cezhraničného monitorovania, zdieľania údajov o rizikách, spoločných systémov včasného varovania aj investícií do odolnosti. Nejde pritom len o ochranu ľudských životov, ale aj ekonomík a živobytia stoviek miliónov ľudí závislých od Himalájí.
