Kritika neúspešného referenda a jeho dopady na politickú situáciu v Slovensku
V nedeľu 5. júla sa konalo referendum, ktoré, ako sa ukázalo, skončilo neúspešne. V celej histórii samostatného Slovenska sa z desiatich referend len jedno ukázalo ako platné, a tak tento výsledok znovu otvoril diskusiu o dôležitosti tejto demokratickej praktiky, ako aj o výške kvóra a postojoch politických strán voči referendám. Miroslav Řádek, politológ, nám ponúka pohľad na hlavné faktory, ktoré ovplyvnili výsledok tohto konkrétneho hlasovania.
Správne nastavené kvórum?
Řádek tvrdí, že vysoké kvórum nie je hlavným problémom. „Myslím si, že kvórum pre referendum je na Slovensku nastavené správne, pretože demokracia nie je len vláda ľudu, ale vláda väčšiny,“ vysvetľuje. Podľa jeho názoru by zníženie tohto kvóra mohlo viesť k tomu, že zásadné otázky by sa rozhodovali len na základe názorov menšiny. Odborník naznačuje, že skutočné problémy pramenia skôr z toho, že referendum sa často stáva politickým nástrojom, spravidla služobným záujmom politických strán.
Opozičná nejednotnosť
Nevyhli sa ani výčitkám týkajúcim sa rozdelenia opozície. Strana KDH sa rozhodla nevyzvať voličov na účast, čím nechala rozhodnutie na nich, zatiaľ čo strana SaS označila referendum za drahý prieskum verejnej mienky. Tieto postojové rozdiely ukázali, že Demokrati, ako iniciátori referenda, nedokázali svoj návrh presadiť u svojich opozičných partnerov. Podľa Řádeka to odráža aj rivalitu medzi jednotlivými opozičnými stranami, ktoré by na podporu iniciatívy mohli posilniť vlastnú konkurenciu.
Možnosti pre politický postoj
„Opozícia premeškala príležitosť na prezentáciu spoločného politického postoja,“ dodal Řádek. Množstvo zainteresovaných strán si uvedomilo, že spojiť sily a vytvoriť širokú kampaň by výrazne zvýšilo účasť na tomto, v poradí desiatom referende. Pre prezidenta Petra Pellegriniho a predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas-SD) bolo dôležité zúčastniť sa referenda a zároveň patrí do politickej strany, ktorá podporuje možnosť rozhodovania občanov o skrátení mandátu Národnej rady.
Referendum a náklady na demokraciu
Neúspech referenda nemôže byť podľa názoru politológa vnímaný ako politická porážka pre Demokratov. Řádek odmieta predstavu, že náklady spojené s hlasovaním sú automaticky vyhadzovaním peňazí. „Demokracia niečo stojí. Ak máme tento inštitút v ústave, tak ho treba rešpektovať, i keď stojí napríklad 10 miliónov,“ konštatoval. Dodal, že táto iniciatíva pomohla Demokratom, keďže im umožnila viesť kontaktnú kampaň, a ich preferencie sa počas obdobia okolo referenda zvýšili.
Záver a zhodnotenie
Osud tohto referenda naznačuje, že aj neúspešné pokusy môžu zohrať významnú úlohu v politickej dynamike krajiny. Řádek sa domnieva, že referendum splnilo svoju úlohu pre Demokratov a keďže sa debata o jeho efektivite a kvórach pokračuje, ostáva otvorené, ako sa táto situácia v budúcnosti vyvinie.
