Spomienky na letné hraničné rošády
Leto a jeho dobrodružstvá, tradične spojené s možnosťou cestovania do zahraničia, sú dnes často zahalené nostalgickými spomienkami. V súčasnosti sa mnohí z nás zamýšľajú nad strastami, ktorými prechádzali naši predkovia pred rokom 1990, pričom mnohé útrapy sa zdajú zostať zabudnuté. Buď sa na ne už ani nepamätáme, alebo tí, ktorí si ich pamätajú, už nie sú medzi nami.
Roky, keď bolo potrebné podstúpiť absurdné byrokratické prekážky pri ceste do nesocialistických krajín, sa zdajú byť dnes tak vzdialené, aj keď ich dopady ostávajú bez povšimnutia. Cestovateľ musel preukázať množstvo dokumentov – vycestovacia doložka, písomný súhlas zamestnávateľa a potvrdenie od cestovnej kancelárie boli len základom pre získanie povolenia na cestu, a niekedy sa jednotlivci museli navyše preukázať aj potvrdením o bezúhonnosti z Generálnej prokuratúry.
Obtiažnosť vycestovania narastala s každým novým dokumentom a s každou schválenou žiadosťou, rozpráva sa o personáloch, ktorí rozhodovali o dôležitých osudoch. Napríklad devízové prísľuby, ktoré schvaľovala komisia každoročne, boli skôr výnimkou než pravidlom. Rovnako ako mnohí, aj zamestnanci vedeli, že ich žiadosť o devízový prísľub môže byť zamietnutá, niekedy aj bez akýchkoľvek odôvodnení. Limit na osobu a deň bol stanovený na 20 amerických dolárov, no skutočné potreby cestovateľov sa nikdy nezohľadňovali.
Vycestovacia doložka a vízum aj na krátkodobý pobyt v Rakúsku predstavovali pre mnohých rodinný kompromis, keďže cena zájazdov znamenala pre väčšinu rodín prakticky finančne nedosiahnuteľnú prekážku. To len podnecovalo zúfalé pokusy o obídenie systému, kedy mnohí hľadali prostriedky na čiernom trhu, aby si zabezpečili potrebné valuty.
Ceny a kurzy boli však veľmi zavádzajúce, s navýšením na oficiálny kurz, ktoré dosahovalo viac ako 293 % vo vzťahu k tvrdým menám. Takýto prístup viedol len k frustrácii a nespokojnosti obyvateľstva, ktoré bolo svedkom absurdity systému, ktorý neustále obmedzoval osobnú slobodu a túžbu po expedíciách.
Povinnosť predloženia vojenskej knižky pri prechode štátnou hranicou bola ďalšou absurditou, ktorej čelili nielen muži. Rôzne incidenty sme boli svedkami, kde jeden nedopatrením zabudnutý dokument mohol rozhodnúť o tom, či rodina prejde alebo sa vrátí z hraníc.
Poplatky za vydávanie dokladov, ako aj povinné colné kontroly, sa stali dodatočným nákladom, ktoré museli občania znášať, pričom každý z nich bol považovaný za ľahký zdroj príjmov pre štátne orgány. Kolky na vycestovaciu doložku zväčša predstavovali 50 Kčs, pričom ďalšie poplatky sa pohybovali v rozsahu 100 až 300 Kčs. Tieto dodatočné náklady znásobovali ťažkosti bežných cestovateľov, ktorí čelili byrokratickej prestíži a absurdnosti celého procesu.
Dnes, na pozadí zmien a transformácií, sa nad touto dobou vzniesla hojnosť nostalgie a smútu. Rovnako ako za totalitného režimu, i dnes sa nachádzajú v spoločnosti ľudia, ktorí túžia po starých časoch, a to nás vyzýva zamyslieť sa nad tým, koľko sebareflexie a mierneho pokroku sme naozaj predbehli.
