Výsledky arménskych volieb: Politická budúcnosť a ruský vplyv
Predvolebné voľby v Arménsku, ktoré sa konali v nedeľu, nepredstavovali len výmenu vlády, ale rozhodovali aj o smerovaní krajiny v rámci európskej a ruskej sféry vplyvu. Hlavným súťažiteľom bol súčasný premiér Nikol Pašinjan, ktorý sa usiluje o posilnenie väzieb s Európskou uniou, zatiaľ čo jeho vyzývateľ Samvel Karapetjan, známy svojimi sympatiami k Rusku, sa snažil získať moc pré. Voliči tak mali pred sebou kľúčovú otázku: zabezpečia pokračovanie proeurópskej politiky alebo sa Arménsko vráti k silným väzbám s Moskvou?
Voľby a ich predpokladané výsledky
Podľa predvolebného prieskumu mala strana Nikol Pašinjana získať približne 49,8% hlasov, zatiaľ čo opozičná strana, ktorá podporuje Karapetjana, mala iba 23,3%. Tretia politická aliancia niekdajšieho prezidenta Roberta Kočarjana dosiahla takmer 9,9%. Ostatné politické subjekty nedosiahli 4% potrebné na získanie poslaneckých mandátov. Pašinjanova stabilná popularita, aj keď bola zvyčajne spájaná so snahou odpútať sa od ruskej kontroly, bola podporená faktom, že opozícia nedokázala predstaviť dôstojnú alternatívu.
Ovládať moc alebo preferovať integráciu?
Pašinjan, ktorý je pri moci od mája 2018, vyhlásil, že jeho víťazstvo zabezpečí rozvoj pre Arménsko. Napriek tomu, že mnohí obyvatelia sa cítili rozčarovaní jeho nesmiernymi snahami o reformy, má stále podporu domácej populácie. Na druhej strane sa v Rusku vyjadrujú obavy z jeho dostupnosti vo funkcii, keďže po voľbách sa začali menej skryté hrozby zo strany Kremľa a jeho predstaviteľov.
Rusko a jeho reakcie na arménsku politiku
Ruský prezident Vladimir Putin sa začal obávať, že Pašinjanove snahy o proeurópsku orientáciu by mohli mať negatívny dopad na ďalšie obchodné a politické vzťahy medzi Arménskom a Ruskom. Putin sa totiž obáva, že ak Arménsko posilní svoje väzby na Európu, mohlo by to viesť k obchodným obmedzeniam a dokonca k zrastu cien energie pre arménsku ekonomiku. Rusi v minulosti ponúkali plynové dodávky Arménsku za emisné ceny, ktoré sú výrazne nižšie, než platia v Európe. V súčasnosti je medzi oboma krajinami obchodná výmena takmer 7 miliárd eur a zaberá štvrtinu arménskeho HDP.
Bezprecedentný preveľký nápor na arménskych farmárov
Rusko si však začalo presadiť svoje záujmy aj v reštriktívnych obmedzeniach na arménsky dovoz, ktorý sa hneď po voľbách začal obmedzovať na vybrané druhy ovocia, zeleniny, minerálnych vôd či dokonca kvetov. Tieto opatrenia nazorili ako priamu pomstu za Pašinjanovu proeurópsku politiku a označili ako snaženie sa potopiť arménsku ekonomiku pred úrodnou sezónou.
Budúcnosť pána Pašinjana a jeho vyzývateľa
Karapetjan, bohatý podnikateľ so silnými väzbami na Rusi, na predvolebnej kampani naznačil svoju nedôveru v prieskumy, tvrdiac, že šanca Pašinjana o opätovné zvolenie je prakticky nulová. V prípade, že neuspeje, avizoval, že zostane v krajine a bude pokračovať v práci na zjednotení obyvateľov, ktorí, v prípade výhry, plánoval ponúknuť svoju familiárnu úpravu v Premieri. Volebné výsledky však potvrdili, že jeho ambície na rozloženie demokratického poriadku, zavedeného Pašinjanom, skončili na neúspechu.
Záver
Arméni tak čelili rozhodujúcej voľbe, ktorá mohla určiť ich budúcnosť. Podľa vyhlásení sa aj naďalej dajú očakávať napäté vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou, kým Pašinjan sa snaží o presadzovanie proeurópskej agendy. Ak naozaj dôjde k zaradeniu Arménska do európskych štruktúr, bude potrebné, aby sa krajina vyrovnávala s dôsledkami, ktoré s tým prinesie.
