Prečo stres bolí práve chrbticu a ako z toho von
Stres a bolesť chrbtice sú úzko prepojené. Pri vysokom psychickom tlaku sa organizmus dostáva do pohotovostného režimu, ktorý vyžaduje, aby telo reagovalo na možné nebezpečenstvo. Dýchanie sa zrýchľuje a stáva sa plytkým, ramená sa dvíhajú a svaly ostávajú napnuté, akoby čakali na útok. Tento stav, ak trvá dlhšie, má tendenciu spôsobovať bolesti, najčastejšie v krčnej a driekovej oblasti chrbtice, čo sa môže prejavyť ako chronické nepohodlie.
Psychológovia a fyzioterapeuti tvrdia, že stres sa v tele „ukladá“. Napäté svaly sú málo prekrvené, rýchlo sa unavia a môžu sa objaviť bolestivé spazmy, čo môže vytvárať ešte väčšiu potrebu držať telo v nehybnej polohe. Zdravotníci označujú určité uzlíky v oblasti chrbtice za „trigger points”, a ich stimulácia môže byť v mnohých prípadoch veľmi bolestivá.
Stresová reakcia „bojuj alebo uteč“
Pri strese sa v tele aktivuje známa reakcia „bojuj alebo uteč“, ktorá bola kedysi zásadná pre prežitie v nebezpečných situáciách. V súčasnosti však spôsobují stresujúce situácie ako sú termíny, e-maily a pracovný tlak. Telo reaguje týmto spôsobom: dýchanie sa zrýchľuje, svalové napätie stúpa, hlava je vytlačená dopredu a držanie tela sa mení v týkajúcom smere. Plytké dýchanie, v ktorom sa menej zapája bránica, vedie k preťaženiu svalov krku a ramien, čo spôsobuje bolesti v týchto oblastiach, ako aj v oblasti hlavy a krížov.
Osvetové tipy na zvládanie stresu
Existuje niekoľko efektívnych spôsobov, ako zvládať stres počas pracovného dňa:
- Vedomé dýchanie: Spomalenie dýchania je možno najjednoduchší spôsob, ako upokojiť telo. Stačí sa niekoľkokrát denne nadýchnuť nosom do brucha, na chvíľu zadržať dych a potom pomaly vydýchnuť. Dôležité je, aby sa pri nádychu zdvíhalo brucho, a nie ramená, čím sa zmierňuje svalové napätie.
- Pohyb každých 30 až 40 minút: Dlhé sedenie nie je prospešné pre chrbticu. Dobré je robiť krátke prechádzky po kancelárii, ponaťahovať sa a zakrúžiť ramenami. Aj minútový pohyb je lepší než nemyhnuté sedieť.
- Kontrola držania tela: Pri sedení za počítačom je dôležité pozorovať, či sú chodidlá položené na zemi, monitor vo výške očí a ramená uvoľnené.
- Mikropauzy: Krátke prestávky sú kľúčové. Pomáhajú mozgu aj svalom, aby si oddýchli. Napríklad pohľad von z okna alebo pár natiahnutí rúk môže byť veľmi osviežujúci.
Autogénny tréning a Jacobsonova progresívna svalová relaxácia
Autogénny tréning, technika vytvorená nemeckým psychiaterom Johannesom Heinrichom Schultzom, umožňuje upevniť relaxáciu pomocou jednoduchých afirmácií. Opakovaním viet o ťažkých rukách alebo uvoľnených ramenách si každý môže navodiť stav telesného a psychického uvoľnenia.
Naopak, Jacobsonova progresívna svalová relaxácia sa zameriava na striedanie napätia a uvoľnenia svalov. Napríklad, krátke napätie pästí nasleduje po ich úplnom uvoľnení, čo pomáha rozpoznať rozdiel medzi napätím a relaxáciou. Pomáha skutočne znížiť úzkosť a chronické svalové napätie.
Stres sa „pamätá“ na telo
Bolesť chrbtice nie je vždy výsledkom jedného nesprávneho pohybu; častejšie je to dôsledok dlhodobého preťaženia organizmu, psychického tlaku a nedostatku oddychu. Telo vysiela signály oveľa skôr, než sa objavite vnútorné bolesti, a to v podobe stuhnutého krku alebo napätých ramien. Pravidelný pohyb, vedomé dýchanie a relaxačné techniky môžu pomôcť telu uvoľniť sa a vyhnúť sa dokonalému stresovému stavu.
