Volebné preferencie na Slovensku: Hlavní hráči na politickej scéne
Podľa najnovšieho prieskumu volebných preferencií, ktorý uskutočnila agentúra SCIO, by sa pri voľbách do parlamentu konaných v druhej polovici januára 2026 dostalo do parlamentu niekoľko politických subjektov s rôznymi percentuálnymi ziskami. Toto štúdie preukázalo, že Hnutie Progresívne Slovensko by mohlo získať približne 22,16 percenta hlasov, čo ho postaví na popredné miesto na politickej scéne Slovenska. Na druhom mieste s výrazným odstupom by sa umiestnila strana Smer-SD, ktorá podľa prieskumu zaznamenala 15,5 percenta podporu voličov.
Na treťom mieste by skončilo hnutie Republika, ktoré by podporilo 11,67 percent voličov. Prieskum, ktorý bol vykonaný medzi 20. a 27. januárom, A zahŕňal vzorku 4 000 respondentov, pričom z každého kraja sa zapojilo 500 ľudí.
Ďalší politickí hráči, ktorí by sa podľa prieskumu mohli dostať do parlamentu, sú Hnutie Slovensko s 7,82 percenta a strana Sloboda a Solidarita s 7,51 percenta. Koaličná strana Hlas-SD by podľa predpokladov získala 7,19 percenta hlasov a mohla by sa tak tiež uchádzať o miesto v parlamente. Kresťanskodemokratické hnutie a strana Demokrati by so 5,76 a 5,74 percentom hlasov takisto prekročili prah potrebný na vstup do Národnej rady SR.
Zaujímavé je, že strana Smer-SD by pri zostavovaní nového parlamentu získala iba 28 mandátov, pričom Hlas-SD by obsadil 13 kresiel. Slovenská národná strana by do parlamentu už nevstúpila. Pre hnutie Republika by to znamenalo zisk 21 mandátov. Opozícia tak má šancu na prevzatie väčšiny, no bez spolupráce s Hnutím Slovensko by strany aktuálnej koalície nemohli samostatne zložiť vládu.
Analytik Martin Klus z agentúry SCIO reagoval na výsledky prieskumu uvádzaním, že aj keď reprezentatívna vzorka bola štvornásobne väčšia ako obvykle, odchýlky v preferenciách jednotlivých strán sú v rámci štatistických chýb. Taktiež poukázal na možné dôvody poklesu preferencií pre Smer a ďalšie strany, ako je ukončenie decembrovej schôdze parlamentu a diskusie o energetických kontraktoch, ktoré by mohli ovplyvniť verejnú mienku.
V medzinárodnom kontexte, pre politiku Slovenska zostáva otázkou, do akej miery môžu úroda preferencií ovplyvniť situácie ako konflikt na Ukrajine a sympatie, ktoré niektoré strany vyjadrujú s ruským režimom, čo môže mať vplyv na rozhodovanie voličov. Nová diskusia v parlamente a návrat k rokovaniam môžu zasa zmeniť dynamiku politických preferencií do najbližších volieb.
