Muž videl strelca vchádzať do školy svojich dcér. Zasiahol a útočníka zastrelil
Cestou domov sa stal svedkom streľby na škole, ktorú navštevujú jeho dve dcéry. Neváhal, vbehol do budovy a ozbrojeného útočníka zastrelil. Tridsaťšesťročný Američan Kaylub Giamanco teraz prehovoril o dramatickom zásahu aj psychických následkoch, s ktorými sa dodnes vyrovnáva.
„Bolo to niečo ako reakcia bojuj alebo uteč. Zrazu vo mne niečo preplo a začal som analyzovať situáciu. Vedel som, že niečo nie je v poriadku. Všetky emócie zo mňa opadli. Jednoducho som prešiel do režimu plnenia úlohy,“ opísal Giamanco.
Pätnásteho októbra, keď k streľbe na základnej škole Silver Rail Elementary School došlo, sa vracal domov na obed. O dramatických chvíľach po prvý raz prehovoril v televíznom rozhovore pre reláciu CBS Mornings.
O život prišli tri deti a učiteľka
Keď v ten deň Giamanco prechádzal okolo školy, všimol si muža, ktorý brokovnicou strieľal na prechádzajúci pickup. Útočník – neskôr identifikovaný ako 16-ročný Griffin J. John II. – potom násilím vnikol do budovy školy, ktorú navštevujú obe Giamancove dcéry.
Giamanco najskôr zavolal na tiesňovú linku 911 a potom sa vydal za útočníkom do školy. Cez okno triedy zbadal strelca zápasiaceho s neozbrojenou učiteľkou, ktorá po ňom hodila mobilný telefón a následne sa naňho vrhla. Jej zásah odvrátil útočníkovu pozornosť a Giamancovi umožnil zakročiť.
„Vedel som, že mi nevenuje pozornosť. Dalo mi to príležitosť rozraziť dvere, vstúpiť dnu a takpovediac dokončiť svoju úlohu,“ priblížil pre CBS.
Ani po prvom výstrele však strelec nebol mŕtvy a pokúšal sa znovu získať kontrolu nad svojou zbraňou. Giamancovi sa snažil niečo povedať, ten ho však odmietol počúvať. „Nechcel som počuť, čo mi chce povedať. Pripravil ľudí o život. Povedal som mu: ‚Choď do ri**‘,“ uviedol.
„Neviem, čo sa chystal povedať, a bolo mi to jedno. Nezáležalo na tom. Vedel som len, že pripravil o život nevinné malé deti, viete, päťročné, osemročné a jedenásťročné,“ dodal. Pri tragickej streľbe zahynula aj učiteľka, ďalšia pedagogička a sedemročné dieťa utrpeli zranenia.
Keď sa Giamanco presvedčil, že útočník je mŕtvy, odložil zbraň a pokúsil sa pomôcť učiteľke. Tá však pred ním utiekla, pravdepodobne v obave, že ide o ďalšieho strelca. Po príchode polície zdvihol ruky a požiadal o pomoc.
„Počas celej situácie som sa nebál. Ako hovorím, prepol som do bojového režimu a splnil som svoju úlohu,“ vysvetlil. Až telefonáty s najbližšími však naplno odhalili, čo práve prežil. „Až keď som zavolal manželke a mame, všetko to na mňa doľahlo,“ priznal.
Keď zavrie oči, počuje krik detí
Jeho manželka Kelsey začala mať podozrenie, že sa niečo deje, keď si na mobile všimla, že jej manžel, ktorého čakala na obed, zastavil pri škole ich dcér. Po jeho telefonáte okamžite vyrazila na miesto.
Giamanco priznal, že až po skončení zásahu naňho doľahol strach. Stretnutie s dcérami v ňom vyvolalo zmiešané pocity. „Bolo mi nesmierne ľúto, že iní ľudia v ten večer nemohli objať svoje deti… Zároveň bolo úžasné môcť tie svoje pevne objať a vedieť, že tu stále budú a že z nich môžu vyrásť krásne mladé ženy,“ povedal.
O tragédii sa snaží citlivo rozprávať aj so svojimi dcérami, ktoré majú päť a 10 rokov. „V podstate jej hovorím: ‚Urobil som len to, čo som považoval za správne,‘“ priblížil rozhovory so staršou dcérou.
Sám sa však s traumatickým zážitkom vyrovnáva. Hoci sa snaží rozptýliť, keď zavrie oči, opäť počuje „krik detí a to, ako znie, keď prosia o život“.
„Presne viem, aký zvuk mám uložený v hlave. Práve preto, keď som večer sám a chystám sa spať, nie vždy sa mi podarí zaspať. Niekedy zostanem uväznený vo vlastnej hlave,“ priblížil.
Giamanco sa po tragédii zatiaľ nevrátil k práci tesára a zvažuje zmenu povolania. Uvažuje aj o založení neziskovej organizácie zameranej na duševné zdravie a bezpečnosť na školách.
Inšpiráciu nachádza v známom výroku zo Spider-Mana: „S veľkou mocou prichádza veľká zodpovednosť.“ Verí, že ak má schopnosť chrániť druhých, je jeho povinnosťou ju využiť. „Preto mám skutočne pocit, že teraz musím niečo urobiť,“ uzavrel.
