Pred rokovaniami musí prísť mier. Európa si stanovila červené čiary voči Rusku
Európa pritvrdila v postoji k Moskve. Až 39 štátov vrátane Slovenska podpísalo v Dubline deklaráciu, podľa ktorej budú o bezpečnostných otázkach s Ruskom rokovať až po skončení vojny na Ukrajine a obnovení mieru. Dokument zároveň trvá na tom, že o Ukrajine sa nemôže rozhodovať bez Kyjeva a o bezpečnosti Európy bez Európanov. Podpisy prišli po obavách, že by Washington mohol s Kremľom dohodnúť nové usporiadanie kontinentu za chrbtom Európy.
Prevažná väčšina európskych štátov je ochotná rokovať s Ruskom o bezpečnostných otázkach iba po skončení konfliktu na Ukrajine. Vyplýva to z deklarácie, ktorú počas štvrtkového summitu Európskeho politického spoločenstva v Dubline podpísalo 39 štátov vrátane Slovenska.
Francúzskom predložená „Deklarácia o kľúčových zásadách európskej bezpečnosti” víta rokovania o opatreniach na riadenie a znižovanie bezpečnostných rizík, uvádza však, že sa budú môcť uskutočniť až po splnení potrebných podmienok a obnovení mieru. Takéto rokovania by sa mohli týkať vojenských rizík aj hybridných hrozieb vrátane sabotáží a dezinformačných kampaní.
Dokument tiež zdôrazňuje, že do rozhodovania o Ukrajine musí byť zapojená Ukrajina a do rozhodovania o bezpečnosti Európy musia byť zapojení Európania. Ďalej vyzýva na poskytnutie dôsledných a dôveryhodných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.
Deklaráciu európske štáty podpísali po obavách, že Spojené štáty by mohli s Ruskom priamo rokovať o novom bezpečnostnom usporiadaní na kontinente bez účasti európskych predstaviteľov.
Americký vyjednávač Jared Kushner po štvrtkových rokovaniach s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a následnom stretnutí s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským na sieti X napísal, že do ďalšieho kola mierových rokovaní sa zapoja aj predstavitelia Európy. „To nám umožní riešiť nielen územné otázky medzi Ukrajinou a Ruskom, ale aj širšie povojnové bezpečnostné opatrenia v Európe. Trvalé ukončenie bojov si vyžaduje dôveryhodné bezpečnostné záruky, mechanizmy na predchádzanie konfliktov a vzájomné záväzky na zmiernenie napätia, ktoré znížia riziko budúcich konfliktov,” uviedol.
„Žiadne širšie európske bezpečnostné dojednania nebudú uzavreté bez zohľadnenia bezpečnostných obáv Ukrajiny. O týchto vzájomne prepojených otázkach začneme rokovať súbežne,” vysvetlil.
Dronové útoky v noci zasiahli obe strany frontu
Dvaja ľudia zomreli pri ruskom dronovom útoku v ukrajinskej Sumskej oblasti, ďalších deväť ľudí utrpelo zranenia pri útokoch v Rivnenskej a Odeskej oblasti. V noci na dnes o tom informovali ukrajinské úrady. V ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá susedí s Ukrajinou, pri dronovom útoku zahynul jeden človek a ďalší štyria boli zranení, uviedli miestni predstavitelia.
V Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny zabili ruské drony dvoch mužov vo veku 47 a 57 rokov. Podľa šéfa oblastnej vojenskej správy Oleha Hryhorova ich zasiahlo bezpilotné lietadlo typu FPV.
V severozápadnom meste Rivne zasiahol ruský dron viacposchodový obytný dom. Zranenia utrpelo päť ľudí, uviedol šéf oblastnej správy Oleksandr Koval.
V Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny si útok vyžiadal štyroch zranených. Podľa ukrajinskej štátnej záchrannej služby vypukol požiar v administratívnej a priemyselnej budove s rozlohou 1 300 metrov štvorcových. Útok poškodil aj okná obytného domu a dva osobné automobily, zničil tiež nákladné auto s prívesom. Úrady neoznámili, kde presne k útoku došlo ani akou zbraňou bol podniknutý.
V ruskej Belgorodskej oblasti pri dronovom útoku vo štvrtok zomrel jeden človek a ďalší štyria utrpeli zranenia, uviedli miestni predstavitelia.
