Čučoriedky skrývajú viac, než sa zdá. Vedci skúmali, čo sa deje s náladou pri ich pravidelnej konzumácii
Malé modré plody, ktoré sa často objavujú v raňajkových kašiach, jogurtoch či smoothies, zaujali vedcov aj z trochu nečakaného dôvodu. Čučoriedky sa totiž dostali do centra výskumu zameraného na psychickú pohodu. Americkí odborníci skúmali, či ich pravidelná konzumácia dokáže ovplyvniť depresívne príznaky a črevné baktérie.
Vedci z výskumného inštitútu Hinda and Arthur Marcus Institute for Aging Research pri organizácii Hebrew SeniorLife sa zamerali na ľudí vo veku 65 rokov a viac. Do experimentu zaradili starších dospelých, ktorí mali málo pohybu a vykazovali mierne depresívne príznaky. Štúdia, ktorú publikoval odborný časopis The Journal of Nutrition, Health and Aging v októbri 2026, skúmala nielen psychické rozpoloženie účastníkov, ale aj možné zmeny v ich črevnom mikrobióme.
Tri mesiace pravidelnej konzumácie
Účastníkov vedci náhodne rozdelili do dvoch skupín. Jedna dostávala každý deň 48 gramov čučoriedkového prášku, čo zodpovedá približne dvom šálkam čerstvých čučoriedok. Druhá konzumovala podobne vyzerajúci prípravok bez účinných zložiek čučoriedok, teda placebo. Experiment trval tri mesiace a dokončilo ho 18 ľudí. Desať z nich patrilo do čučoriedkovej skupiny, ďalších osem dostávalo placebo.
Výskumníci pred začiatkom aj po skončení experimentu hodnotili depresívne príznaky pomocou štandardizovaných dotazníkov. Odobrali tiež vzorky stolice, z ktorých skúmali črevné mikroorganizmy a látky súvisiace s ich činnosťou. V skupine konzumujúcej čučoriedky zaznamenali výraznejšie a rovnomernejšie zmiernenie depresívnych príznakov. Rozdiel medzi oboma skupinami však nebol štatisticky významný. Výskum teda nepreukázal, že za zlepšením nálady stáli práve čučoriedky.
Čo majú črevné baktérie spoločné s náladou?
Vedcov zaujímali predovšetkým antokyány, prírodné farbivá zodpovedné za charakteristické sfarbenie čučoriedok, a vláknina. Obe zložky môžu ovplyvňovať prostredie v črevách. Črevá a mozog spolu komunikujú prostredníctvom nervových, hormonálnych a imunitných mechanizmov. Výskumníci preto skúmajú, či zmeny v črevných mikroorganizmoch môžu súvisieť aj s psychickým zdravím.
Najnovšia štúdia nezistila významné zmeny v celkovom zastúpení črevných baktérií ani v sledovaných mastných kyselinách s krátkym reťazcom. Objavili sa však rozdiely v množstve niektorých mikrobiálnych génov súvisiacich s enzýmami. Jeden z nich sa podieľa na procesoch spojených s kyselinou gama-aminomaslovou, známou ako GABA. Táto látka pôsobí v nervovom systéme ako významný prenášač signálov. Vedci však nepreukázali, že pozorované zmeny v črevách priamo spôsobili zlepšenie nálady.
Staršie výskumy priniesli rozdielne výsledky
Súvislosť medzi čučoriedkami a psychickým zdravím nie je úplne novou témou. V roku 2024 vedci z University of Reading publikovali experiment so 60 mladými dospelými, ktorí vykazovali depresívne príznaky. Po jednorazovom vypití čučoriedkového nápoja zaznamenali účastníci krátkodobé zlepšenie pozitívneho emocionálneho naladenia a výkonu pri úlohe zameranej na riadiace funkcie mozgu. Po šiestich týždňoch však výsledky vyzerali inak. Depresívne príznaky sa výraznejšie zmiernili v skupine užívajúcej placebo než medzi účastníkmi, ktorí dostávali čučoriedky.
Podobne opatrné závery priniesla aj šesťmesačná klinická štúdia z roku 2024 u ľudí s metabolickým syndrómom. Vedci síce zaznamenali krátkodobé zlepšenie subjektívneho pocitu pokoja po konzumácii čučoriedok, no nezískali presvedčivé dôkazy o širšom zlepšení nálady, spánku alebo kognitívnych funkcií.
Môžu teda čučoriedky pomôcť psychike?
Doterajšie poznatky naznačujú, že látky obsiahnuté v čučoriedkach môžu ovplyvňovať niektoré biologické procesy spojené s fungovaním organizmu. Ich prípadný prínos pre psychickú pohodu však zatiaľ zostáva otvorenou otázkou. Najnovší výskum bol príliš malý na vyvodzovanie jednoznačných záverov a jeho účastníkmi boli výlučne starší dospelí s miernymi depresívnymi príznakmi.
Čučoriedky preto nemožno považovať za liečbu depresie ani za overený spôsob zlepšenia nálady. Majú však svoje miesto v pestrom jedálničku ako ovocie obsahujúce vlákninu a ďalšie rastlinné látky. Práve ďalšie, rozsiahlejšie výskumy môžu ukázať, či sa za pozorovanými zmenami skrýva skutočný účinok na psychické zdravie, alebo išlo iba o náhodné rozdiely v malej skupine účastníkov.
