Treba zmeniť model trhu v EÚ, inak elektrina lacnejšia nebude
Ak by samotný počet dodávateľov zaručoval nízke ceny, elektrina by dnes v Európe patrila medzi najlacnejšie komodity. Skutočnosť je však opačná. Napriek liberalizácii trhu a možnosti vyberať si dodávateľa zápasia európske podniky s vysokými cenami energií. Preto je namieste otázka: je problémom nedostatočný počet dodávateľov alebo samotný model trhu s elektrinou?
Veľká Británia zaviedla v 90. rokoch ako prvá krajina trh s elektrinou. Výsledkom bol okamžitý nárast koncových cien. EÚ následne prijala smernicu 96/92 o liberalizácii trhu. Cieľom bolo vytvoriť konkurenčné prostredie, ktoré malo priniesť najnižšie možné ceny. Očakávaný výsledok sa však nedostavil.
Naopak, ceny energií dosahujú hodnoty, ktoré ohrozujú konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Situáciu ešte zhoršila ruská invázia na Ukrajinu a obmedzenie dodávok ruského plynu. Európski predstavitelia o vysokých cenách opakovane diskutujú, no zásadné riešenie stále neprichádza. Premiér Robert Fico upozornil na vysoké ceny energií, emisných povoleniek a pohonných látok, ktoré podľa neho predstavujú významnú záťaž pre európsky priemysel. Témam konkurencieschopnosti Európy sa venoval počas videokonferencie skupiny Priateľov konkurencieschopnosti, na ktorej sa zúčastnilo 19 európskych lídrov.
Noví dodávatelia súťažia o tých istých zákazníkov
Noví dodávatelia budú súťažiť o tých istých zákazníkov a nakupovať elektrinu od rovnakých výrobcov alebo na rovnakých burzách. Samotné rozšírenie počtu obchodníkov nezmení cenu komodity, ktorú nakupujú. Dodávatelia môžu konkurovať nákupnou stratégiou, riadením cenového rizika, obchodnou maržou, nákladmi na obsluhu zákazníkov, kvalitou služieb a zmluvnými podmienkami. Väčší počet dodávateľov môže zvýšiť tlak na obchodné marže, nie je však automatickou zárukou zníženia celkovej ceny elektriny.
Správa európskych regulátorov ACER a CEER upozorňuje, že počet dodávateľov nie je dostatočným ukazovateľom fungovania trhu. Dôležité je aj správanie zákazníkov. V roku 2025 požiadalo o zmenu dodávateľa iba 1 % zákazníkov. Na slovenské pomery ide približne o 300-tisíc MWh ročne.
Trh s elektrinou sa zásadne líši od trhu s bežným tovarom. Zákazník uzatvorí zmluvu s dodávateľom, no následne má len obmedzené možnosti kontrolovať jeho nákupnú stratégiu, riadenie cenového rizika či finančnú stabilitu. Nesie pritom dôsledky obchodných rozhodnutí, ktoré nemôže ovplyvniť.
Prípad Slovakia Energy ukázal riziká
Združenie dodávateľov žiada zmeny na strane ÚRSO a menšiu ochranu spotrebiteľa. Zákazník však potrebuje výraznejšiu ochranu, pretože po podpise zmluvy nemá možnosť zasiahnuť, ak dodávateľ začne robiť riskantné obchody. Ani bankový sektor, nad ktorým vykonáva dohľad NBS, nie je imúnny voči kolapsom.
Prípad Slovakia Energy z roku 2021 ukázal, že zachovanie fyzickej dodávky elektriny ešte neznamená ochranu zákazníka. Po kolapse dodávateľa prešli odberatelia automaticky do režimu dodávky poslednej inštancie. Elektrina tiekla ďalej, ale jej cena sa počas prudkého rastu veľkoobchodných cien výrazne zvýšila. V niektorých prípadoch cena samotnej elektriny vzrástla až desaťnásobne oproti pôvodnej zmluvnej cene. Zákazník teda neprišiel o elektrinu, ale prišiel o finančnú predvídateľnosť.
Koncová cena závisí od viacerých faktorov
Koncová cena elektriny pozostáva zo silovej elektriny, regulovaných sieťových poplatkov, daní a ďalších zákonných položiek a obchodnej činnosti dodávateľa. Prenos a distribúciu reguluje ÚRSO. Cenu silovej elektriny ovplyvňuje veľkoobchodný trh a nákupná stratégia dodávateľa.
Priestor na znižovanie ceny silovej elektriny spočíva najmä v efektívnom nákupe, vhodnom časovaní a zaistení nákupov a v primeranej obchodnej marži. Ani nulová marža však nemusí výrazne znížiť celý účet, pretože podstatnú časť tvoria regulované poplatky a zákonné položky.
Dôležitou súčasťou nákupnej stratégie sú forwardové kontrakty, ktoré umožňujú zabezpečiť cenu elektriny vopred a obmedziť riziko budúceho rastu. Vyžadujú však značný kapitál na finančné zábezpeky. ČEZ, jedna z najväčších energetických spoločností v Európe, dostal od vlády pôžičku tri miliardy eur na krytie zábezpek pri forwardovom obchodovaní.
Podnikanie v energetike vyžaduje kapitál, odborné znalosti a schopnosť riadiť finančné riziká. Počet dodávateľov by preto nemal byť cieľom sám osebe. Regulátor síce nedokáže odstrániť všetky podnikateľské riziká, musí však nastaviť pravidlá, ktoré znížia pravdepodobnosť zlyhania dodávateľa a zmiernia jeho následky pre zákazníkov.
Diskusia o budúcnosti trhu s elektrinou by sa nemala sústreďovať iba na otázku, ako zvýšiť počet dodávateľov. Ak samotný model trhu nedokáže zabezpečiť prijateľné ceny, ďalšie rozširovanie počtu dodávateľov nie je riešením.
