Iránska hrozba vyhnala americké lietadlá už z druhej britskej základne
Americká armáda v pondelok stiahla lietadlá zo základne britského Kráľovského letectva (RAF) Mildenhall v Anglicku po hrozbe zo strany Iránu. Informoval o tom denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na osoby oboznámené so situáciou.
Presná povaha hrozby voči základni zatiaľ nie je známa. Americkí predstavitelia podľa denníka diskutujú o tom, či išlo o bezprostredné nebezpečenstvo alebo všeobecnejšie varovanie.
K stiahnutiu lietadiel došlo niekoľko týždňov po tom, ako bezpečnostný incident, ktorý mohol súvisieť s Iránom, viedol k presunu amerických bombardérov zo základne RAF Fairford.
Hovorca britského ministerstva obrany uviedol, že krajina sa bežne nevyjadruje k aktivitám iných štátov. „Lietadlá a ďalšie prostriedky sa pravidelne presúvajú v závislosti od operačných požiadaviek,“ dodal.
Tankery odleteli do Nemecka
Podľa WSJ americká armáda v pondelok ráno presmerovala do Nemecka dve tankovacie lietadlá. Počas dňa odleteli do Nemecka a na ďalšie miesta aj viaceré ďalšie americké tankery. Správu denníka prevzala aj agentúra Reuters.
Hovorca amerického letectva podrobnosti neuviedol. Vo vyhlásení len zopakoval, že lietadlá sa medzi základňami a operačnými stanoviskami presúvajú z rôznych dôvodov. Biely dom otázky odkázal na Pentagón.
Jediné stále tankovacie krídlo v Európe
Základňa Mildenhall v grófstve Suffolk je domovom 100. krídla vzdušného tankovania. Podľa magazínu Air & Space Forces ide o jediné stále tankovacie krídlo amerického letectva v Európe. Spolu so susednou základňou Lakenheath patrí medzi dve americké letecké základne v Suffolku. Dlhodobo slúži aj ako prestupná stanica pre lety vysokých predstaviteľov USA do Európy.
Počas tohtoročného konfliktu s Iránom cez Mildenhall prechádzali aj tankery, ktoré sprevádzali stíhačky F-35 smerujúce bližšie k Blízkemu východu. Podľa toho istého magazínu sa na základni objavili aj lietadlá elektronického boja EA-37B Compass Call, ktoré sa zapojili do operácií proti Iránu.
Incident pri Fairforde
Britská polícia 27. septembra nadránom zadržala pred základňou Fairford na juhozápade Anglicka piatich britských mužov vo veku od 23 do 25 rokov, ktorí žili v Londýne. Asistent policajného komisára Laurence Taylor neskôr uviedol, že vo vozidlách nenašli improvizované výbušné zariadenia, zaistili však určité množstvo benzínu.
Spojené štáty začiatkom októbra stiahli zo základne zhruba tucet bombardérov B-1. Pentagón podľa CBS News potvrdil, že všetky americké bombardéry nasadené vo Fairforde sa vrátili na domovské základne v USA. Washington sa podľa denníka The New York Times obával útoku dronmi, ktorý mali nariadiť iránske revolučné gardy.
Britský premiér Andy Burnham 12. októbra v Dolnej snemovni vyhlásil, že pokus o útok bol s vysokou pravdepodobnosťou koordinovaný z Iránu a takmer určite ho riadili Islamské revolučné gardy. Londýn zároveň uvalil sankcie na dvoch Iráncov. Jedným z nich je Ruhollah Bazghandi, šéf kontrarozviedky revolučných gárd. Irán akúkoľvek účasť odmieta.
USA a Británia potom spolu s viac ako 20 ďalšími krajinami odsúdili Irán v spoločnom vyhlásení. Podľa televízie ITV sa k nemu pripojilo aj Slovensko. Signatári uviedli, že incident dokazuje pretrvávajúcu ochotu revolučných gárd vyvíjať nepriateľskú činnosť za hranicami Iránu prostredníctvom skrytých sietí a sprostredkovateľov.
Dvaja muži čelia obvineniu
Britská prokuratúra 27. októbra obvinila podľa zákona o národnej bezpečnosti Mohmeda Abdulkarima a Noumana Essghira, oboch 24-ročných a z Londýna. Abdulkarim je obvinený z pomoci iránskej spravodajskej službe a Essghir zo vstupu na zakázané miesto s úmyslom poškodiť záujmy Spojeného kráľovstva.
Podľa prokurátorov, ktorých citovala agentúra Reuters, Abdulkarim na pokyn muža menom „Ali“ zorganizoval, aby päť mužov odviezlo k základni tri dodávky. Essghir mal základňu na Aliho pokyn obhliadnuť už v auguste. Šesť ďalších ľudí zostáva na policajnej kaucii.
Šéf britskej kontrarozviedky MI5 Ken McCallum v októbri varoval, že Irán aj Rusko rozširujú útoky proti Británii a incident vo Fairforde nie je ojedinelý, informovala agentúra AP.
Vojna sa začala 28. februára koordinovanými americkými a izraelskými údermi na ciele v Iráne. Británia v marci povolila Spojeným štátom využívať Fairford na vymedzené obranné operácie proti Iránu. Iránske revolučné gardy v júli pohrozili, že každú základňu, z ktorej sa útočí na ich krajinu, budú považovať za legitímny cieľ.
