Francúzsko obvinilo Iránske revolučné gardy z kybernetického útoku na chladiace systémy supermarketov
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot 9. novembra vyhlásil, že za sériou rozsiahlych kybernetických útokov na chladiace zariadenia supermarketov vo Francúzsku stoja Iránske revolučné gardy. Podľa jeho slov sa zodpovednosť za incidenty podarilo potvrdiť vďaka práci francúzskych štátnych inštitúcií a odborníkov na kybernetickú bezpečnosť.
Barrot označil útok za bezprecedentný, a to rozsahom aj agresivitou. Zdôraznil, že išlo o prvý kybernetický útok takéhoto rozsahu s cieľom vyvolať fyzické škody na francúzskom území. Incident podľa neho predstavuje vážnu hrozbu pre národné záujmy a bezpečnosť obyvateľov. Francúzsko preto plánuje presadzovať sankcie na európskej úrovni voči všetkým osobám a subjektom, ktoré sa na operácii podieľali.
Útok zasiahol približne 700 predajní
Útok sa odohral v noci z 11. na 12. októbra a zasiahol približne 700 predajní potravín po celom Francúzsku. Hackeri získali vzdialený prístup k chladiacim a mraziacim systémom a zmenili ich nastavenia tak, aby zariadenia namiesto chladenia začali rozmrazovať uskladnené produkty. V niektorých prípadoch sa teplota zvýšila z približne mínus 27 stupňov až na 50 stupňov Celzia. Obchody následne museli zlikvidovať veľké množstvo potravín, ktoré sa stali nevhodnými na konzumáciu. Podľa dostupných informácií došlo aj k technickým poruchám a približne dvadsiatim prípadom vzniku požiaru.
Francúzske úrady upozorňujú, že útoky sa neobmedzili iba na maloobchodné prevádzky. Terčom sa mala stať aj Francúzska krvná služba, pričom incident vyvolal obavy o bezpečnosť zásob krvných produktov. Začiatkom novembra navyše podobné problémy s chladiacimi systémami zaznamenali aj ďalšie európske krajiny vrátane Belgicka, Luxemburska, Švédska, Estónska, Írska, Holandska a Fínska. V niektorých predajniach dosiahla teplota chladiacich zariadení rovnako približne 50 stupňov Celzia.
Vyšetrovanie a reakcia Paríža
Francúzske obvinenia sa opierajú o zistenia Národnej agentúry pre bezpečnosť informačných systémov (ANSSI). Vyšetrovatelia pripisujú útok hackerskej skupine Šáhid Kaveh, ktorá je podľa francúzskych bezpečnostných orgánov prepojená s kybernetickou jednotkou iránskych Revolučných gárd. Medzi údajné dôkazy patria charakteristické prvky škodlivého kódu v perzskom jazyku, IP adresy lokalizované v Iráne a digitálne podpisy spájané s uvedenou skupinou.
Paríž v reakcii na obvinenia predvolal iránskeho veľvyslanca, ktorému odovzdal oficiálny protest. Minister Barrot zároveň avizoval prijatie ďalších primeraných opatrení, ktoré majú zabrániť opakovaniu podobných operácií. Parížska prokuratúra začala trestné vyšetrovanie zamerané na veliteľa skupiny Šáhid Kaveh, jeho zástupcov a ďalšie osoby podozrivé z účasti na útokoch. Francúzske orgány zvažujú aj vydanie medzinárodných zatykačov. Irán sa k obvineniam francúzskych predstaviteľov zatiaľ nevyjadril.
Zraniteľnosť priemyselných systémov
Podozrenia z podobných kybernetických operácií sa objavili aj za hranicami Európy. Koncom októbra informovala agentúra Reuters, že americký Pentagón vyšetruje poruchy mraziacich zariadení na vojenských základniach ako možný dôsledok kybernetických útokov. Incidenty sa mali v auguste 2026 vyskytnúť minimálne v šiestich predajniach určených pre príslušníkov americkej armády, kde zvýšená teplota spôsobila znehodnotenie potravín. Americkí vyšetrovatelia v tejto súvislosti kontaktovali francúzskych kolegov. Priame prepojenie medzi jednotlivými incidentmi v rôznych krajinách však zatiaľ potvrdené nebolo.
Prípad poukázal na zraniteľnosť priemyselných riadiacich systémov, ktoré zabezpečujú každodennú prevádzku obchodov a ďalších dôležitých zariadení. Moderné chladiace systémy sú často pripojené k internetu a umožňujú vzdialené monitorovanie či nastavovanie prevádzky. Ich kybernetická ochrana však nemusí zodpovedať rizikám, ktorým čelia. Odborníci preto upozorňujú na potrebu dôslednejšieho oddeľovania prevádzkových sietí od internetu, pravidelných bezpečnostných auditov, lepšej kontroly vzdialeného prístupu a školenia zamestnancov.
Útok na francúzske supermarkety tak otvára širšiu otázku bezpečnosti kritickej infraštruktúry. Kybernetické operácie totiž nemusia smerovať iba proti štátnym inštitúciám, bankám či vojenským zariadeniam, ale môžu priamo narušiť aj zásobovanie obyvateľstva potravinami a fungovanie bežných služieb. Francúzsko preto presadzuje koordinovanú európsku reakciu, ktorá by okrem sankcií mala zahŕňať aj posilnenie ochrany systémov, od ktorých závisí každodenný život obyvateľov.
