Po energopomoci príde vysoký účet. Štát doteraz vyplatil vyše štyri miliardy eur
Po vyše štyroch miliardách eur, ktoré štát doteraz vyplatil na dotáciách na energie, počíta rozpočet s ďalšou štvrť miliardou už len na rok 2027, ďalej v ňom nie je ani euro. Domácnosti pritom zdraženie podľa ministerstva financií pocítia práve v roku 2028. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vtedy čaká rast regulovaných cien plynu v priemere o 38 percent, analytici z platformy Dáta bez pátosu varujú pred trojnásobnými účtami.
Platforma Dáta bez pátosu sa odvoláva na graf Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO), ktorý určuje maximálne ceny energií pre domácnosti. Cenu plynu na rok 2028 úrad vypočíta z burzových cien od októbra 2026 do júna 2027. Október je vo výpočte s komoditou za 77 eur za megawatthodinu (MWh), november za 90 eur. „Pridajte si poplatky a namiesto 70 eur za MWh budete v roku 2028 platiť 200 až 250 eur,“ píše platforma.
Energetický analytik portálu energie-portal.sk Radovan Potočár takú istotu nemá. „V súčasnosti sa postupne vyjasňujú regulované ceny energií na rok 2027, hovoriť o ich výške v rokoch 2028 či 2029 je nateraz skôr veštením ako prognózou,“ hovorí. Prudký skok na faktúrach však nevylučuje. „Prvý mesiac referenčného obdobia priniesol extrémne vysoké ceny a ak by takýto vývoj pokračoval, regulované ceny plynu môžu vyjsť oproti súčasným cenám naozaj niekoľkonásobne vyššie,“ dodáva.
Čísla, z ktorých platforma vychádza, nie sú cenami, z ktorých regulátor vypočíta účty domácností. Októbrových 77 eur ÚRSO uvádza pri dodávke poslednej inštancie. Regulovaná cena pre domácnosti vychádza z kontraktu na celý nasledujúci rok. Kontrakt na dodávky v roku 2028 sa koncom októbra a začiatkom novembra obchodoval približne za 43 až 53 eur. Pri takej cene by samotná komodita vyšla o 30 až 60 percent drahšie než budúci rok.
Budúci rok vstúpi do regulovaných cien plyn s cenovkou 33,27 eura za MWh. Po započítaní ďalších nákladov bude cena za dodávku necelých 40 eur za MWh. Na burze sa dnes plyn predáva približne za 80 eur. „Vývoj je veľmi premenlivý, ceny skáču a akákoľvek prognóza je pri súčasnej miere neistoty chôdzou po tenkom ľade,“ upozorňuje Potočár.
Podľa prognózy RRZ nemá byť plynový skok trvalý. V roku 2029 majú regulované ceny plynu klesnúť takmer o 12 percent a o rok neskôr o ďalších vyše sedem percent. Elektrina má v roku 2028 zdražieť o 4,4 percenta, teplo o 2,7 percenta. Koniec dotácií by v roku 2028 podľa vedúcej oddelenia makroekonomických analýz RRZ Zuzany Múčky zvýšil infláciu približne o 1,2 percentuálneho bodu, na úroveň zhruba 3,7 percenta.
Priestor na ďalšiu pomoc sa zužuje. Bez konsolidácie by podľa RRZ deficit do konca dekády prekonal šesť percent hrubého domáceho produktu a verejný dlh by sa priblížil k 80 percentám HDP. „Štát nemá na energopomoc ani v súčasnosti. Budúci rok bude štátny rozpočet hospodáriť s príjmami necelých 28 miliárd a výdavkami 35,7 miliardy eur. To znamená, že štát si musí každé piate euro požičať,“ tvrdí Potočár.
Na rok 2025 ministerstvo ohlasovalo limit 235 miliónov eur, skutočné výdavky dosiahli 491,3 milióna. Aj na budúci rok ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas) ráta s 340 miliónmi eur, hoci v rozpočte je štvrť miliarda. Podľa Múčky momentálne existujú dodatočné fiškálne náklady v objeme asi 180 miliónov eur, s ktorými štátny rozpočet v čase jeho tvorby nepočítal.
Hlavným rizikom je podľa nej to, že vláda bude v dotáciách pokračovať aj po roku 2027. „V prípade, že by pokračovali v nezmenenej podobe, je potrebné si na to vyčleniť prostriedky v objeme 200 až 300 miliónov eur,“ hovorí. Domácnosti musia podľa odborníčky s vyššími účtami počítať. „Ceny pre ne nerástli napriek objektívnemu rastu cien komodít na svetových trhoch už niekoľko rokov,“ dodáva.
Účet za lacné energie neplatí len štát, ale podľa RRZ aj firmy, ktoré dotujú domácnosti cez svoje cenníky. Energetická náročnosť slovenského priemyslu dosahuje 160 percent priemeru Európskej únie. „Aj keď máme jednu z najnižších cien komodít pre domácnosti, ceny pre priemysel sú jedny z najvyšších v EÚ, čo našim firmám výrazne zhoršuje pozíciu na trhoch,“ upozorňuje Múčka.
„To, čo sa udialo na energetických trhoch, domácnosti skôr či neskôr dobehne a bude to o to bolestivejšie, že mnohomiliardové výdavky spojené s energopomocou vlády nevyužili na podporu energetickej efektívnosti, inovácií a investícií, ale iba na odsúvanie problému,“ uzatvára Potočár.
